Henry James

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Henry James, autor John Singer Sargent

Henry James (* 15. apríl 1843, New York City – † 28. február 1916, Londýn).

O autorovi[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v New Yorku. Jeho otec bol Američan, ktorý imigroval do Írska. Henry je jedným z trinástich detí. Zaujímal sa o teológiu, mysticizmus a filozofiu. On a jeho súrodenci sa vzdelávali rôznymi spôsobmi. V školách, súkromnými hodinami, ale vždy s dôrazom kladeným na prístup ku knihám a novým skúsenostiam. S rodinou cestoval po svete. Navštívil Genevu, Paríž, Londýn, Švajčiarsko, Taliansko... Štyridsať rokov žil v Anglicku. Jeho rodina bola v kontakte so spisovateľmi, ako je Ralph Waldo Emerson, Henry David Thoreau, Washingtom Irwing. Henry celý život zostal starým mládencom. Aj keď chýba potvrdzujúci dôkaz, niektorí kritici tvrdia, že Henry bol homosexuálom, poukazujúc na vzťah Pembertona a Morgana Morena, v poviedke ´´Žiak´´. Iní tvrdia, že mal vzťah so svojou sesternicou Mary ´´Minny´´. A jej smrť vo veku dvadsaťštyri rokov, v roku 1870, bola dôvodom Henryho celibátu. Henry s ňou strávil nejaký čas v Newporte a niektoré jeho hrdinky sú inšpirované práve ňou.

Napísal dvadsať románov, vyše sto poviedok a noviel ako aj literárne kritiky, hry, reportáže, recenzie. Viac než akýkoľvek iný americký spisovateľ. Byť americkým spisovateľom v Anglicku bolo pre neho problémom. James patrí do literárneho obdobia realizmu.Vo svojich románoch sa zaoberá najmä psychologickými štúdiami ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Jeho realizmus je špeciálny druh psychologického realizmu, používa pre tento realizmus typické postavy nazývané ´´Types´´, to znamená, že jeho postavy sú dôležitejšie ako zápletka. Vyjadrujú sa ako skutoční ľudia. Americký realizmus je reakciou proti romantizmu a citovej tradícii spojenej predovšetkým so ženskými spisovateľkami. Kládli dôraz na krajinnú prezentáciu. V realizme autori objavujú medziľudské vzťahy.

Jamesove postavy len zriedka niečo konajú, všetko, čo sa v ich živote deje, nie je dôsledkom ich vlastných činov, ale náhodou. Viac život sledujú, ako by ho žili. Čitatelia sa zaujímajú o to, ako ich myseľ reaguje na udalosti príbehu. V literatúre sa táto technika nazýva prúd vedomia. Je to vlastne prúd myšlienok, predstáv v mysli postáv.

Henry James vo svojich dielach používa kontrast. Porovnáva Európanov a Američanov alebo opisuje Američanov žijúcich v Európe. Vnímal Američanov ako nevinných ľudí a kritizoval Európanov a ich posadnutosť peniazmi, ničiacu skutočné životné hodnoty.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tragédia omylu, 1864 je Jamesova prvá poviedka, ktorá vyšla v časopise New York Magazine.
  • Američan, 1877, a Európania, 1878 sú romány, ako je z názvu jasné, o rozdieloch medzi týmito dvoma kontinentami.
  • Daisy Millerová, 1878, je príbeh o americkej nevinnosti, zničenej tradičnými hodnotami Európanov. Daisy prináša do Európy slobodného ducha Američanov. Pozerá sa na ľudí jednotlivo alebo iba ako na členov spoločnosti. Napriek svojej dobrote je nepochopená postavami Európanov. Chladnosť ľudí dovedie Daisy až k jej smrti.
  • Portrét dámy, 1881, je jeho najlepší román, je to rozsiahle dielo o mladej Američanke, ktorá odišla do Európy objavovať život. Príbeh nie je vytváraný činmi dievčaťa, ale jej myšlienkami. James nám nikdy nedáva detailný obraz spoločnosti. V jeho románoch a poviedkach sa zaoberá nežitým životom - hrdina môže mať taký strach so života, že ho skutočne ani nežije.
  • Washingtonovo námestie, 1881, je veľmi populárny román. Príbeh sa odohráva neďaleko mesta, kde sa autor narodil. Rozpráva o nepeknom dievčati, ktorého otec, zámožný lekár, bráni v sobáši. Je presvedčený, že ženíchove motívy sú iba finančného charakteru.
  • Bostončania, 1886, román o bostonských filantropoch a reformátoroch.

Zlatá misa, 1904, román. Prekrásna zlatá misa so skrytou vadou, symbolizuje chudobného chudobného talianskeho aristokrata, pronca Ameriga, ktorý si zoberie bohatú Američanku. Po jeho smrti vyšli dva nedokončené romány Pocit minulosti, 1917 a Veža zo slonoviny, 1917.

Daisy Millerová[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo sa začína v kúpeľnom meste Vevey vo Švajčiarsku, kde sa mladý muž menom Winterbourne stretol s bohatou a krásnou americkou dievčinou - Daisy Millerovou. Daisy cestovala po Európe so svojou matkou a mladším bratom Randolphom. Winterbourne, žil v Geneve väčšinu jeho života. Zo začiatku je veľmi unesený z Daisy a hlavne z jej nezávislosti, ale nakoniec stratí k nej úctu. Daisy je veľmi temperamentná a nezávislá, dobroprajná a priateľská, ale na druhej strane je aj plytká a neznalá. Je to typ ženy, ktorá sa rada ukazuje pred chlapmi, rada s nimi flirtuje a manipuluje s nimi. Kvôli tomuto faktu, pani Castellová, teta Winterbourna, absolútne neschvaľuje akékoľvek stýkanie sa Winterbourna s Daisy. Avšak, aj napriek tomuto, Winterbourne trávil nejaký čas s Daisy vo Vevey a dokonca ju sprevádzal do Chillonského zámku. Boli spolu len krátko, potom Winterbourne oznámil Daisy, že musí odísť späť do Genevy. Daisy bola nespokojná, avšak chcela, aby ju Winterbourne navštívil v Ríme.

Nasledujúcu zimu, Winterbourne ide do Ríma, vedomý si toho, že tam bude aj Daisy a neskôr je zúfalý, keď sa dozvie od svojej tety, aká Daisy v skutočnosti je. Teta mu povedala, že sa Daisy stretávala s nejakými zbohatlíkmi a že celé mesto o nej hovorí. Daisy má jedného nápadníka, veľmi pekného Taliana, pána Giovanelliho. Jeho pôvod je neznámy a jeho chovanie k Daisy úplne pobúri Winterbourna a šokuje celú komunitu v Ríme. Medzi pobúrenými je aj pani Walkerová, bohatá vdova, ktorá sa zoznámila s Winterbournom už v Ženeve a veľmi si ho obľúbila a takisto aj Daisy. Winterbourne sa s pani Walkerovou pokúsia oddeliť Daisy od pána Giovanelliho a varovať ju o následkoch jej chovania, ktoré su tak poburujúce, ale ona ich odmieta počúvať. Daisy trávi stále viac a viac času s pánom Giovanellim a Winterbourne začne pochybovať o Daisynom charaktere. Ostáva zneistený aj jej vzťahom s Giovanellim. Daisy raz tvrdí, že su zasnúbení, inokedy že nie.

Jednej noci, na ceste domov z večernej párty, sa Winterbourne rozhodne prejsť cez Koloseum a uvidí tam sedieť zamilovanú dvojicu, domyslí si, že je to Daisy s Giovanellim. Winterbourne sa začne hádať s Giovanellim, že ako sa mohol odvážiť vziať Daisy na také miesto, kde môže dostat tzv. ´´Rímsku horúčku´´ (maláriu). Daisy mu povedala, že je to jedno a tak ich Winterbourne opúšťa.

O pár dní neskôr Daisy veľmi ochorie a čoskoro umiera. Predtým než umrie, dáva jej matke odkaz pre Winterbourna, že aj po tom všetkom sa starala o to,čo si o nej myslel. Na konci deja, Winterbourne ľutuje jeho krutý rozsudok a premýšľa, či neurobil chybu, keď tak rýchlo Daisy zamietol.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Daisy Millerová - je to mladé a pekné dievča z bohatej americkej rodiny. Pochádza z mesta New York, kde jej otec pôsobí ako bohatý podnikateľ. Daisy cestuje po Európe so svojou matkou a mladším bratom. Daisy je veľmi temperamentná, dobroprajná a priateľská, ale na druhej strane, je aj plytká a neznalá. Je to typ ženy, ktorá sa snaží s chlapmi len manipulovať a túži byť stredobom ich pozornosti. Daisy na konci románu umiera na maláriu.

Winterbourne - je to mladý Američan, ktorý ale väčšinu svojho života prežil v Ženeve. Winterbourne je v románe hlavným rozprávačom diela. Na začiatku, je veľmi unesený a učarovaný z Daisy, ale nakoniec je z nej sklamaný a stratí k nej úctu. Až nakoniec diela, keď Daisy umrie, Winterbourne ľutuje jeho krutý rozsudok a premýšľa, či neurobil chybu, keď tak rýchlo Daisy zamietol.

Randolph Miller - je to Daisyn mladší brat, má okolo desať rokov. Randolph je hlučný, nevychovaný a neovládateľný malý chlapec.

Pani Millerová - je to mama Daisy a Randolpha. Je veľmi slabá a neúspešná matka, ktorá sa zaujíma iba o svoje zdravie, ako o správanie jej detí. Je hlúpa a bezradná, no nakonci diela, keď jej dcéra Daisy ochorie, práve pani Millerová sa ukáže ako najväčšia opatera pre Daisy.

Pani Costellová - je to Winterbournova teta, povrchná a domýšľavá žena. Nie je moc obľúbená u svojich synov, ale synovec Winterbourne ju rešpetuje. Okamžite ako sa dopočuje o Daisy, pozerá sa na celú ich rodinu povýšenecky. Nikdy sa s Daisy osobne nestretla, no i tak ju nemá rada a svojho synovca pred ňou stále varuje.

Eugenio - je šofér Millerovcov. Viedol ich po Európe. Eugenio ma veľkú moc v rodine a aj preto sa naňho pani Millerová veľmi spolieha. Napríklad, čo sa týka toho ako dostať rozmaznaného Randolpha do postele alebo taktiež dúfa, že Eugenio prehovorí Daisy od jej plánu ísť s Winterbournom na rande.

Pani Wallkerová - je bohatá a vplyvná americká vdova, ktorá žije v Ríme. Winterbourna spoznala už v Ženeve a s Daisy sa taktiež skamarátila. Pani Wallkerová, naozaj vyzerá, že jej nie je jedno, čo sa s Daisy stane a pokúsi sa ju zachrániť.

Giovanelli - mladý Talian, ktorého vystihuje ešte aj jeho meno, ktoré v preklade znamená mladý muž. Giovanelli je na prvý pohľad veľmi zdvorilý a okúzlujúci Talian, ktorý sa snaží zapôsobiť na Daisy. Winterbourne však zistí, že Giovanelli je len imitáciou pravého gentlemana a svoje skutočné emócie skrýva. Nezaujíma ho ani to, že berie Daisy na miesta, kde by sa mohla nakaziť maláriou. Jeho túžba je mu prednejšia ako bezpečnosť Daisy. Na jej pohrebe sa Giovanelli prizná Winterbournovi, že Daisy bola naozaj nevinná a že si Giovanelliho nikdy ani neplánovala vziať za muža. Táto informácia konečne ukáže Winterbournovi, aká naozaj Daisy bola.

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Daisy a Randolph - najčastejší symbol v diele je Daisy samotná a ďalší symbol jej je mladší brat Randolph. Daisy je možné vnímať aj ako Ameriku. Je mladá, svieža, naivná, sebecká, nemá zmysel pre slušnosť a je neochotná prispôsobiť sa akýmkoľvek zvykom a normám ostatných. Všetky tieto vlastnosti môžu byť považované za buď cnosti alebo poruchy. Avšak, Randolph je niečo iné, on prezentuje typ nevychovaného turistu, je neotesaný, príliš sebavedomý a prenikavo nacionalistický.

Koloseum - je miesto, kde sa nakoniec stretne Daisy s Winterbournom a kde sa Daisy nakazí malíáriou, ktorá ju potom zabije. Je to obrovská aréna, známa ako miesto, kde sa konali gladiátorské hry a miesto, ktoré po stáročia znamenalo mučenícku smrť. Ako taký, je to teda symbol obetovania nevinnosti. V skutočnosti, je to miesto, kde sa Winterbourne rozhodne, že Daisy nestojí za to, aby sa o ňu staral, zachraňoval ju alebo sa o ňu čo i len bál.

Rím a Ženeva - situovanie Daisy Millerovej v hlavných mestách, v Taliansku a vo Švajčiarsku má svoj význam hneď na niekoľkých úrovniach. Obe krajiny mali silné spojenie s romantickými básnikmi, protikladné hodnoty garantované v ich hlavných mestách, v Ríme a v Ženeve. Ženeva bola rodiskom kalvinizmu, fanatickej protestantskej sekty, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila americkú kultúru. Rím mal mnoho asociácii pre ľudí, ako boli Winterbourne s jeho tetou. Bolo to mesto kontrastov, kolískou starovekej civilizácie a miesto, kde sa zrodila renesancia, ktorá bola zastúpená slávou, ale aj korupciou. Rím je mesto ruín, ktoré naznačujú smrť a úpadok. V istom zmysle, toto mesto predstavuje protiklad všetkého, čo predstavovala Daisy - sviežosť, mladosť, úprimnosť, nevinnosť a naivitu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henry James na českej Wikipédii.

http://www.gradesaver.com/author/henry-james/

http://www.spisovatele.cz/henry-james#cv

James, Henry: Daisy Miller - Penguin Popular Classics ISBN 978-0-14-062414-4

http://www.gradesaver.com/daisy-miller/study-guide/short-summary/

http://www.sparknotes.com/lit/daisy/summary.html