Hercýnske pohoria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hercýnske pohoria (tiež Hercýnsky les, Hercynia silva) sú geomorfologickým subsystémom Hercýnskeho systému pohorí a nížin, vymodelovaných hercýnskym (variským) vrásnením. Názov dostala podľa dnešného nemeckého pohoria Harz.

K hercýnskemu vrásneniu došlo zhruba pred 350 až 250 miliónmi rokmi, v období prvohôr a druhohôr, pri zrážke vtedajších kontinentov Laurázia a Gondwana. Vznikol rozsiahly reťazec hôr, výškovo podobný súčasným horám Alpsko-himalájskeho systému. Vedľa Hercýnskych pohorí k nemu patrili aj Apalačské vrchy v dnešnej Severnej Amerike (ich severná časť je ale staršieho dáta, vznikla už pri Kaledónskom vrásnení). O niečo mladšie sú pohoria Ťan-šan a Altaj, ktoré vznikli pri zrážke Kazachstánie so Sibírou pred 300 miliónmi rokmi v karbóne, a Ural, ktorý vznikol pri zrážke Sibíri s Euramerikou pred 280 miliónmi rokmi v perme. Väčšina týchto pohorí bola následne ohladená či úplne zrovnaná eróziou, na mnohých miestach však bola opätovne vyzdvihnutá nad okolitý terén pri Alpínskom vrásnení (ktoré na juh od Hercýnskych pohorí vyvrásnilo aj úplne nové horstvá).

Hercýnske vrásnenie v Európe[upraviť | upraviť kód]

Nie všetky Hercýnske provincie na seba bezprostredne nadväzujú. Napr. Poľské vysočiny sú od Českej vysočiny oddelené výbežkom Stredoeurópskej nížiny.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hercynská pohoří na českej Wikipédii.