Hermann Ebbinghaus
| Hermann Ebbinghaus | |
 Hermann Ebbinghaus | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 24. január 1850, Barmen, Nemecká ríša |
| Úmrtie | 26. február 1909 (59 rokov), Halle |
| Dielo | |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Hermann Ebbinghaus (plné texty diel autora) |
 | Hermann Ebbinghaus (multimediálne súbory na commons) |
Hermann Ebbinghaus (* 24. január 1850, Barmen, Nemecká ríša, dnes Nemecko – † 26. február 1909, Halle) bol nemecký psychológ a filozof.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Hermann Ebbinghaus sa narodil ako syn podnikateľskej rodiny v Barmene, dnešnom Wuppertali. Ako 17-ročný začal študovať na univerzite Rheinischen Friedrich-Wilhelms-Universität v Bonne filozofický smer. Po habilitácii pôsobil ako profesor filozofie na vtedajšej berlínskej univerzite Friedrich-Wilhelms-Universität (dnešná Humboldt-Universität zu Berlin) a neskôr v meste Vroclav v Sliezsku, ktoré v tom čase patrilo do Nemeckej ríše. V Nemeckej ríši založil dve psychologické laboratóriá. Svoje poznatky zhrnul v knihe Über das Gedächtnis, ktorú publikoval v roku 1885. Zomrel vo veku 59 rokov na zápal pľúc.
Krivka učenia a zabúdania[upraviť | upraviť zdroj]
Považuje sa za jedného zo zakladateľov experimentálnej psychológie. Skúmal pamäť a výsledok jeho výskumov je tzv. krivka učenia a krivka zabúdania - krivky vyjadrujúce zmenu množstva naučenej látky v čase. Kým krivka učenia má tvar dopredu nakloneného písmena S, krivka zabúdania vyjadruje exponenciálny charakter procesu zabúdania.
Pri svojich výskumoch pamäte využíval Hermann Ebbinghaus predovšetkým tri druhy postupov. V prvom z nich sa usiloval zistiť, koľko učebnej látky si dokáže výskumná osoba zapamätať po jedinej expozícii materiálu. Aby predišiel utváraniu asociácií, utvoril si zoznam bezzmyselných slabík, ktoré si osoby nemohli ukladať do pamäte na základe ich významu (čo by výrazne zvýšilo množstvo materiálu, ktorý je osoba schopná uložiť do pamäte), ale čisto len na základe ich fonetických vlastností. H. Ebbinghaus sa tak pokúšal dopracovať k počtu prvkov, ktorý je človek schopný udržať v krátkodobej pamäti po jedinej expozícii materiálu. Jeho zisteniu sa dnes v psychológii hovorí "magické čislo sedem". Neskoršie výskumy ukázali, že hoci sa číslo sedem skutočne dá pokladať za akýsi populačný priemer, jedinci sa v rozsahu svojej krátkodobej pamäte líšia a počet zapamätaných prvkov sa pohybuje niekde medzi piatimi až deviatimi prvkami.
Pri dvoch ďalších experimentálnych postupoch sa jednalo o zistenie počtu expozícií potrebných na úplné osvojenie materiálu a o skúmanie zákonitostí súvisiacich so znovunaučením zabudnutej látky. Látku, ktorú jedinec už raz v pamäti mal, je schopný úplne si osvojiť rýchlejšie než látku, s ktorou sa ešte nestretol.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermann Ebbinghaus
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.