Hetéra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hetéra Fryné pred aténskym aeropagom, maľba z roku 1861, autor: Jean-Léon Gérôme (1824–1904)

Hetéra (starogr. ἑταῖραι – hetairai) bola v starovekom Grécku slobodná žena s voľným spôsobom života, žena oddávajúca sa prostitúcii.[1]

Výraz hetéra bol starovekom Grécku eufemizmom pre ženu podnikajúcu v oblasti sexu. Hetéry boli dostupné ako na uliciach, tak v nevestincoch alebo ako uznávané kurtizány. Mali slobodnejší život než iné ženy a mohli vlastniť majetok. Museli však platiť dane (boli zrejme vyššie tak ako aj u iných profesiách s nadpriemernou mzdou[2]) a v mnohých mestských štátoch mali i legálnych telesných strážcov. V archaickom období (v časoch Homéra) alebo v Sparte boli neznáme. Väčšinu informácii o nich máme z 5.3. stor. pred Kr. (hlavne z Atén).[1]

Mnohé hetéry pochádzali z vysokých vrstiev. Tie si väčšinou (i vzdelaní) muži najímali na hostiny a večierky (na tzv. symposia, kde sa muži niekedy oddávali aj erotickým hrám).[3][1] Hetéry boli často vysoko uznávané, pestované a vzdelané ženy, schopné diskutovať o politike, poézii či filozofii. Ovládali umenie tanca, spevu i hudby, ale mužom sa (takmer vždy) oddávali za peniaze.[3] Tieto hetéry (kultivované spoločníčky) však stáli v obchode s láskou na najvyššom stupni.[4]

Hetéra sa mohla stať i milenkou muža, takou bola napr. aj Aspasia, milenka aténskeho politika Perikla.[1] Aténska hetéra Thais, milenka Alexandra Veľkého sa po jeho smrti (323 pred Kr.) presunula ku stratégovi Ptolemaiovi a po jeho boku sa dostala na egyptský trón.[5][1] Zostarnuté hetéry mohli spravovať nevestince.[1]

Prostitúciu vykonávali aj posvätné chrámové otrokyne (hieroduloi hetairai - chrámové hetéry), hlavne v chrámoch bohyne Afrodity. Ich pôvod siaha zrejme na Blízky východ.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 197.
  3. a b Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 198.
  4. Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 200.
  5. Miloš Marko. Metamorfózy lásky troch tisícročí. Bratislava : Iris, 2000. ISBN 978-80-8901-804-8. S. 37.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hetéra