High Performance File System

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

High Performance File System (HPFS) je pomerne moderný 16/32-bitový súborový systém vyvinutý spoločnosťami Microsoft a IBM, ktorý sa prvýkrát objavil počas novembra 1989 v ich, vtedy spoločnom, operačnom systéme OS/2 verzie 1.2.

Umožňuje lepšie využitie väčších diskov, výrazne rozširuje možnosti v pomenovaní súborov (voči FAT – na 254 znakov), zrýchľuje prístup k súborom (pomocou B-tree) a umožňuje nastaviť väčšiu bezpečnosť pri prístupe k súborom (rozšírené atribúty). HPFS umožňuje automatické radenie adresárov a súborov. Základná alokačná jednotka bola zmenená z klastra na jeden fyzický sektor (512 bajtov).

HPFS organizuje disk do série 8 MB blokov a pokiaľ to ide, súbor sa sa vždy ukladá v rámci jedného bloku. Medzi týmito bloky sú alokované 2 KB stránky (bitové mapy), ktoré obsahujú informácie o tom, ktoré sektory v rámci bloku sú voľné a ktoré sú obsadené. Toto riešenie zvyšuje výkonnosť pri prístupoch k súborom, pretože sa čítacie hlavičky disku nemusia vrátiť na logický začiatok disku, kde má starý systém FAT uložené informácie o umiestnení ďalších sektorov práve čítaného súboru.

V rámci HPFS obsahujú adresáre viac informácií než pod FAT (treba informácie o vytvorenie, modifikáciu alebo prístupu). Namiesto toho, aby ukazovateľ mieril na prvý klaster súboru, každá adresárová entita ukazuje na štruktúru FNODE. Táto štruktúra obsahuje nielen vlastné dáta, ale môže sa skladať aj z iných ukazovateľov na dáta alebo iné štruktúry.

Špecialitou HPFS je niekoľko špeciálnych objektov – SuperBlock a SpareBlock, ktoré však predstavujú určitú malú slabinu v prípade poškodenia celého súborového systému. Táto technológia umožňuje eliminovať chybové DOS hlásenie – Abort, Retry, Fail?.

HPFS386[upraviť | upraviť zdroj]

HPFS386 (riadiaci súbor HPFS386.IFS) je vylepšený súborový systém pre servery, ktorý je na trhu veľmi dlhú dobu a výrazne rozširuje možnosti štandardného HPFS. Pritom ho možno použiť aj na bežných staniciach s OS/2 bez akejkoľvek podpory siete. Jeho výhody sú:

  • HPFS386 vždy ponúkal dôležitú funkciu, ktorá chýba vo Windows NT 4.0 Server. Ponúka možnosť definovať diskové limity – obmedziť diskový priestor pre jednotlivých užívateľov.
  • Umožňuje použiť pre diskovú cache viac ako 2048 KB RAM, ktoré poskytuje štandardné HPFS. Jej veľkosť je obmedzená iba dostupnou RAM pamäťou
  • Je plne 32-bitový a ponúka teda lepší výkon.
  • Na jednotlivé diskové oddiely možné individuálne nastaviť oneskorený zápis a ďalšie HPFS parametre ako DISKIDLE a BUFFERIDLE.

Limitné hodnoty HPFS[upraviť | upraviť zdroj]

Obe varianty HPFS majú v zásade rovnaké limitné hodnoty. Maximálna veľkosť súboru je – 2 GB. Maximálna veľkosť logického disku je – 64 GB.
Transparentné šifrovanie nie je podporované.
Transparentná kompresia dát nie je podporovaná.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]