H.D.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hilda Doolittle)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hilda Doolittle
H.D.
Osobné informácie
PseudonymH.D.
Narodenie10. september 1886
 Bethlehem, Pensylvánia, Spojené štáty
Úmrtie27. september 1961 (75 rokov)
 Zürich, Švajčiarsko
Národnosťamerická
Zamestnaniepoetka
ManželRichard Aldington
PartnerBryher
DetiFrances Perdita Aldington
Dielo
Žánrepoézia
Literárne hnutieimagizmus
Odkazy
Projekt
Guttenberg
H.D.
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsH.D.
(multimediálne súbory na commons)

H.D., vlastným menom Hilda Doolittle (* 10. september 1886, Bethlehem, Pensylvánia, Spojené štáty – † 27. september 1961, Zürich, Švajčiarsko) bola americká poetka, románopiskyňa a autorka memoárov, členka skupiny imagistov, ktorí predstavovali významný umelecký trend v americkej básnickej renesancii v prvých dvoch dekádach 20. storočia.[1] Tento básnický prúd vytvorila spolu s Ezrom PoundomRichardom Aldingtonom.

Od roku 1916 vykonávala editorskú činnosť v časopise Egoist. Jej poézia bola publikovaná v English ReviewTransatlantic Review. Počas prvej svetovej vojny trpela smrťou svojho brata a rozvodom s básnikom Richardom Aldingtonom. Tieto udalosti poznačili jej ďalšiu tvorbu. Glenn Hughes, odborník na imagizmus napísal, že „z jej básní kričí jej osamelosť“. H.D. mala hlboký záujem o antickú grécku literatúru a jej tvorba často obsahuje výpožičky z gréckej mytológie a klasických básnikov, ako aj prírodné výjavy a objekty, ktoré často používa pre vyjadrenie pocitov a nálad.

V roku 1930 sa spriatelila so Sigmundom Freudom a stala sa jeho pacientkou, aby jej pomohol pochopiť jej bisexualitu. Bola už raz vydatá a mala viacero heterosexuálnychhomosexuálnych vzťahov. Stala sa ikonou vo feministickom hnutí aj medzi zástancami práv homosexuálov. Jej básne, hry, listy a eseje boli republikované v rokoch 1970 až 1980.

Mladosť[upraviť | upraviť kód]

Hilda Doolittlová sa narodila v moravskej komunite v meste Bethlehem v pensylvánskom Lehigh Valley. Jej otec Charles Doolittle bol profesor astronómie na Lehigh University a matka Helen (Wolle) pochádzala z Moravy a mala silný záujem o hudbu. V 1896 bol Charles Doolittle profesorom astronómie na University of Pennsylvania a rodina sa presťahovala do domu na Upper Darby. Študovala na „Philadelphia Friends Central High School“, na Fifteenth a Race streets, graduovala v 1905.

V 1901 stretla Ezru Pounda, ktorý potom hral hlavnú úlohu v jej súkromnom živote. V 1905 Pound predstavil zbierku aj s jej básňami o láske pod kolektívnym názvom „Hilda's Book“.

V tom istom roku H.D. začala študovať na „Bryn Mawr College“ grécku literatúru. Štúdium prerušila čoskoro, kvôli zlému zdraviu. Na college stretla básnikov Marianne Moore a William Carlos Williams. Jej prvé publikované príbehy boli pre deti v časopise „The Comrade Philadelphia Presbyterian Church paper“, medzi rokmi 1909 a 1913. Väčšinou boli pod pseudonymom „Edith Gray”.

Pamätná tabuľa v Londýne

V 1907 žila s Poundom. Jej otec odsúdil tento vzťah a čoskoro odišiel do Európy. Jeho angažmán bolo odvolané v roku 1908. Približne v tejto dobe začala H.D. udržiavať vzťah s mladou študentkou umenia Frances Josephou Gregg. Vroku 1910 žila v Greenwich Village a neskôr v 1911 odplávala do Európy s Greggovou a jej matkou. V Európe začala H.D. serióznejšiu kariéru spisovateľky. Jej vzťah s Greggovou ochladol. Stretla amatérsku spisovateľku Brigit Patmore, s ktorou prežila aféru. Patmore predstavila H.D. básnikovi a spisovateľovi Richardovi Aldingtonovi.

Dospelosť[upraviť | upraviť kód]

H.D. odcestovala do Európy v 1911 a viac sa do USA nevrátila. Počas manželstva s Aldingtonom mala viacero afér, ktoré zavinili rozvod v roku 1937. 31. marca 1919 sa narodila jej dcéra Frances Perdita Aldington, ktorej skutočným otcom bol maliar Cecil Grey.

Jej nová priateľka, britská spisovateľka Bryher (Winifred Ellerman) ju prichýlila aj s jej matkou, keď obe ochoreli na španielsku chrípku. H.D. bola vtedy tehotná. Jej matka pandémiu chrípky neprežila. Bryher, ktorá sa kedysi pokúsila o samovraždu, sa stala zachránkyňou H.D. Obidve zostali spolu vo vzťahu až do smrti H.D.

Perdita vyrástla vychovávaná svojou matkou, Bryher a jej manželmi ( Robert McAlmon, od 1927 Kennethom Macpherson). Neobvyklá rodinná situácia bola skomplikovaná mileneckým vzťahom Macpershon a bisexuálnej H.D. a Bryherinými excentrickými metódami výchovy dcéry Perdity. V 1928 si Bryher a Macpershon adoptovali Perditu. Od 1929 žili najprv v Territet am Genfersee, potom väčšinou v Bryherinej vile „Villa Kenwin“ v La Tour-de-Peilz pri Vevey.

V roku 1933 prišla H.D. do Viedne, aby sa liečila u Sigmunda Freuda. O tejto skúsenosti napísala v roku 1943 knihu „Tribut an Freud“.

Bryher vydávala literárny časopis „Life“ a „Letters Today“ a produkovala experimentálny film „Borderline“ s Paulom Robesonom a H.D. v hlavných úlohách.

Vo veku 75 rokov Hilda Doolittle zomrela v Zürichu 27. septembra 1961.

H.D. - imagistka[upraviť | upraviť kód]

Čoskoro po príchode do Anglicka ukázala H.D. Poundovi nejaké básne, ktoré práve napísala. Pound chodil do krúžku poetov v „Eiffel Tower restaurant“ v Soho. Bol ovplyvnený blízkosťou H.D. poézie, o ktorej myšlienkach a princípoch debatovala s Aldingtonom, s ktorým zdieľala plány na reformu vtedajšej poézie, ktorej súčasťou mali byť aj voľné verše, básne tanka a haiku a odstránenie nepotrebných výrazov.

V lete 1912 sa vyhlásili traja básnici za "troch originálnych imagistov" a stanovili svoj kánon:

  • Priamočiare spracovanie predmetu či už je to subjektívne alebo objektívne
  • Nepoužívať zbytočné slová, ktoré neprispievajú k objasneniu témy
  • Čo sa týka rytmu: skladať verše v sekvenciách hudobnej vety, nie podľa metronómu.

Počas stretnutia s H.D. v čajovni blízko „The British Museum“ v tom istom roku, Pound prvýkrát pripojil jej pseudonym ku poézii v štýle imagizmu, čím vytvoril logo, ktoré bolo používané počas väčšiny jej spisovateľskej kariéry. H.D. však uvádzala rozdielne verzie tejto príhody, počas svojho tvorivého obdobia používala rôzne pseudonymy. V tom istom roku, Harriet Monroe začala vydávať „Poetry magazine“ a požiadala Pounda, aby sa stal hlavným editorom. V októbri vydala tri poémy od H.D. a Aldingtona v rubrike imagistov.

Aldingtonove poémy boli v novembri zverejnené a jeho básne "Hermes of the Ways," "Orchard," a "Epigram" boli vydané v januári 1913. Imagizmus ako hnutie sa uviedlo s menom H.D. ako jeho prvou exponentkou.

Vzorom pre skupinu imažinistov boli japonskí umelci a H.D.často navštevovala exkluzívny „Print Room“ v British Museum v spoločnosti Richarda Aldington a kurátora múzea a básnika Laurence Binyona, aby si pozerala tlače nišiki-e, ktoré mali inkorporované v sebe tradičné japonské verše. Svoj štýl tiež odvodila z klasickej gréckej literatúry, hlavne poetky Sapfo. Tento záujem zdieľala spolu s Aldingtonom a Poundom.

V 1915, H.D. a Aldington vydali „The Poets' Translation Series“, pamflety na preklady gréckych a latinských klasikov. H.D. pracovala na hrách od Euripida, ktoré vydala v roku 1916 - preklad chórov z hry „Bakchus a Hekaba“ (1931) a „Euripides' Ion“ (1937).

V spolupráci so skupinou pokračovala až do vydania antológie imagistov v roku 1917. Jej práce sa objavili aj v roku 1930 v Aldingtonovej „Imagist Anthology.“ Všetka jej básnická tvorba až do roku 1930 bola v čistom štýle imagizmu a používala jeho výrazové prostriedky. Tento spôsob tvorby mal svojich kritikov.

V máji 1915 v „The Egoist magazine“ sa vyjadril kritik a básnik Harold Monro o H.D. poézii ako o prvotine "petty poetry", kde poukázal na "either poverty of imagination or needlessly excessive restraint" (chudobnú predstavivosť alebo zbytočnú umiernenosť).

„Oread“, jedna z jej skorších a známejších básní, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1915 v antológii, ilustruje jej pôvodný skorý štýl tvorby:

„Whirl up, sea —
Whirl your pointed pines.
Splash your great pines
On our rocks.
Hurl your green over us—
Cover us with your pools of fir.”

Zbierky poézie[upraviť | upraviť kód]

  • Sea Garden (1916)
  • The God (1917)
  • Translations (1920)
  • Hymen (1921)
  • Heliodora and Other Poems (1924)
  • Hippolytus Temporizes (1927)
  • Red Roses for Bronze (1932)
  • The Walls Do Not Fall (1944)
  • Tribute to the Angels (1945)
  • Trilogy (1946)
  • Flowering of the Rod (1946)
  • By Avon River (1949)
  • Helen in Egypt, New Directions (1961)
  • Hermetic Definition, New Directions (1972)

Próza[upraviť | upraviť kód]

  • Notes on Thought and Vision (1919)
  • Paint it Today (written 1921, published 1992)
  • Asphodel (written 1921–22, published 1992)
  • Palimpsest (1926)
  • Kora and Ka (1930)
  • Nights (1935)
  • The Hedgehog (1936)
  • Tribute to Freud (1956)
  • Bid Me to Live (1960)
  • End to Torment: A Memoir of Ezra Pound, New Directions (1979)
  • HERmione, New Directions (1981)
  • The Gift, New Directions (1982)
  • Majic Ring (written 1943–44, published 2009)
  • The Sword Went Out to Sea (written 1946–47, published 2007)
  • White Rose and the Red (written 1948, published 2009)
  • The Mystery (written 1948–51, published 2009)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. „Doolittlová (Doolittle), Hilda“, Encyclopaedia Beliana, 2. (Bell – Czy), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2001, str. 498, ISBN 8022406716 

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Blau DuPlessis, Rachel. H.D. The Career of that Struggle. The Harvester Press, 1986. ISBN 0-7108-0548-9
  • Chisholm, Dianne. H.D.'s Freudian Poetics: Psychoanalysis in Translation. Ithaca, N.Y.: Cornell University Press, 1992.
  • Connor, Rachel. H.D. and the Image. Manchester, Manchester University Press, 2004. ISBN 0-7190-6122-9
  • Duncan, Robert. The H.D. Book. Edited and with an Introduction by Michael Boughn and Victor Coleman. Berkeley: University of California Press. 2011. ISBN 978-0-520-26075-7
  • Friedman, Susan Stanford. Penelope's Web: Gender, Modernity, and H.D.'s Fiction. New York: Cambridge UP, 1990.
  • Friedman, Susan Stanford. Psyche Reborn: The Emergence of H.D.. Indiana University Press, 1981.
  • Guest, Barbara. Herself Defined: The Poet H.D. and Her World. Collins, 1985. ISBN 0-385-13129-1
  • Jones, Peter (ed.). Imagist Poetry. Penguin, 1972.
  • Korg, Jacob. Winter Love: Ezra Pound and H.D.. Madison: University of Wisconsin Press, 2003. ISBN 0-299-18390-4
  • Hughes, Gertrude Reif. "Making it Really New: Hilda Doolittle, Gwendolyn Brooks, and the Feminist Potential of Modern Poetry". American Quarterly, Volume 42, No. 3, September, 1990. 375-401
  • Morris, Adalaide. How to Live / What to Do: H.D.'s Cultural Poetics. Chicago: University of Illinois Press, 2003.
  • Robinson, Janice S. H.D., The life and work of an American poet. Boston: Houghton Mifflin, 1982.
  • Taylor, Georgina. H.D. and the public sphere of modernist women writers. Oxford: Oxford University Press, 2001.
  • Bovier, François. H.D. et le groupe Pool. Lausanne, L'Âge d'homme, 2009. ISBN 2-8251-3850-9
  • Harrell, Sarah Grace, H.D.'s incantations: Reading "Trilogy" as an occultist's creed. M.A. diss. The University of Alabama at Birmingham, 2010. (118 pages.) AAT 1488037.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov H.D. na anglickej Wikipédii a H.D. na nemeckej Wikipédii.