Hirojoši Nišizawa
| Hirojoši Nišizawa | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Štát | Japonské cisárstvo |
| Narodenie | 27. január 1920 Ogawa, Nagano, Japonské cisárstvo (dnešné Japonsko) |
| Úmrtie | 26. október 1944 (24 rokov) Mindoro, Filipíny |
| Zostrely | |
| Potvrdené zostrely | 87 |
| Odkazy | |
 Hirojoši Nišizawa | |
Hirojoši Nišizawa (jap. 西澤 広義 – Nišizawa Hirojoši; * 27. januára 1920, Ogawa – † 26. október 1944, Mindoro) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny.
Presné údaje o počte jeho vzdušných víťazstiev je dnes ťažké určiť. Najúspešnejším japonským stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne bol pravdepodobne Tecuzó Iwamoto alebo Hirojoši Nišizawa. Údaje, ktoré zhromažďoval Nišizawov veliteľ Okamoto, hovoria o 87 zostreloch, Nišizawa písal v liste rodičom o 147 zostreloch a americký výskumný výbor odhaduje počet zničených lietadiel na 190. Väčšina zdrojov hovorí o 87 vzdušných víťazstvách.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Hirojoši Nišizawa sa narodil 27. januára 1920 v malej horskej dedinke Ogawa v prefektúre Nagano ako piaty syn riaditeľa miestneho pivovaru na sake. Po úspešnom ukončení štúdia pracoval v textilnej továrni. Raz si cestou z práce všimol farebný plagát, ktorý lákal dobrovoľníkov k vstupu do japonského letectva. Napriek tomu, že Nišizawa nebol nijako zdatný muž, bol v júni 1936 prijatý a stal sa jedným zo študentov 7. Otsu. Okrem vyučovania ho bolo často možné vidieť v telocvični, kde trénoval džudo, v ktorom bol úspešný.
V marci 1939 dokončil letecký výcvik stíhačov operujúcich z lietadlových lodí ako šestnásty zo 71-člennej skupiny uchádzačov. Následne slúžil v leteckých skupinách Óita, Ómura a Suzuka, kde sa zdokonaľoval v pilotáži a taktické zručnosti. Podrobne sa zoznámil so svojím novým lietadlom Micubiši A5M4 „Claude“. Od októbra 1941, krátko pred vypuknutím vojny, bol v hodnosti námorného podporučíka 1. triedy pridelený k jednotke Čitose kókútai, ktorá v tom čase operovala v oblasti Marshallových ostrovov.
Medzi marcom a aprílom 1942 sa ťažké boje presunuli smerom do oblasti južného Pacifiku neďaleko Rabaulu na Novej Guinei. Japonci Rabaul dobyli a pretvorili ho na najväčšiu základňu v tejto oblasti. Hirojoši Nišizawa lietal v tom čase na zastaraných A5M4 „Claude“, s ktorým sa mu podarilo získať prvé vzdušné víťazstvo. Dňa 3. februára 1942 Nišizawa zaútočil spolu so siedmimi ďalšími stíhačmi na jedno z dvoch lietadiel PBY Catalina austrálskeho letectva, ktoré zostrelil. Historici sa však domnievajú, že lietadlo bolo len poškodené a podarilo sa mu vrátiť na základňu. Dňa 10. februára 1942 bol Nišizawa s letkou prevelený k novovytvorenej 4. kókútai. Keď boli k dispozícii nové stíhačky Micubiši A6M2 Zero, Nišizawa sa na túto v tom čase najmodernejšiu japonskú stíhačku preškolil.
Dňa 1. apríla 1942 bola Nišizawova letka presunutá do Lae na Novej Guinei a priradená k novovzniknutej Tainan kókútai. Napriek tomu, že Hirojoši Nišizawa bol samotár, ktorý sa javil ako samostatný a rezervovaný voči ostatným, čoskoro sa spriatelil s novými pilotmi z jeho letky, hlavne so Saburó Sakaiom a Tošio Ótom. Trojica pilotov veľmi rýchlo dostala vďaka neuveriteľnému počtu zostrelených nepriateľských lietadiel prezývku „Upratovacie trio“. Počas pôsobenia v Lae bol Nišizawa veľmi často chorý a musel zostávať na zemi, kde si čas krátil záľubou k bojovým umeniam. Dňa 1. mája 1942 zostrelil nad mestom Port Moresby stíhacie lietadlo Bell P-39 Airacobra v službách amerického letectva. O deň neskôr získal ďalšie dve vzdušné víťazstvá, keď zostrelil stíhačky Curtiss P-40. Nišizawa svojich spolubojovníkov vo vzduchu udivoval schopnosťami v manévrových súbojoch, vďaka čomu v súvislosti s jeho nevľúdnym vzhľadom a často vtipným správaním dostal prezývku „Démon z Rabaulu“. Pilot Saburó Sakai sa neskôr podelil o známy príbeh z jednej májovej noci, kedy „Upratovacie trio“ počúvalo austrálsky rádiový kanál, na ktorom počuli skladbu francúzskeho orchestra, Danse Macabre (Tanec smrti), a Nišizawa navrhol, že by „Upratovacie trio“ mohlo nasledujúci deň nad Port Moresby predviesť svoju vlastnú verziu Tanca smrti. Nasledujúci deň sa počas letu z formácie oddelili tri lietadlá Zero, ktoré sa následne sformovali do úzkej formácie v tvare písmena „V“ a predviedli sériu perfektných akrobatických manévrov nad letiskom v Port Moresby. Udalosť príliš nepotešila veliaceho dôstojníka, keď o niečo neskôr zhodilo spojenecké lietadlo nad letiskom odkaz s blahoželaním. V júni 1942 zvýšil Nišizawa počet vzdušných víťazstiev na šesť.
Začiatkom augusta 1942 bola Tainan kókútai prevelená do Rabaulu a okamžite prišla do stretu s americkými silami na ostrove Guadalcanal. Dňa 7. augusta Hirojoši Nišizawa odštartoval spoločne so skupinou 17 stíhačiek Zero s úlohou kryť skupinu 27 japonských bombardérov Micubiši G4M. Američania sa na nich krátko pred dosiahnutím cieľa pokúsili zaútočiť, ale s veľmi zlým výsledkom. Nišizawa zostrelil šesť stíhačiek Grumman F4F-4 Wildcat z námornej stíhacej letky VF-5. Pri prenasledovaní posledného z nich sa zabudol a sám bol zasiahnutý dlhou dávkou. So šťastím sa dostal zo zameriavača útočiaceho amerického pilota, ale uvedomil si, že s takto poškodeným strojom sa mu zrejme nepodarí doletieť na vlastnú základňu. Poobzeral sa okolo, aby si vybral nejaké nepriateľské lietadlo a samovražedne naň zaútočil taranom, ale v oblasti bitky sa žiadne nenachádzalo. Počas letu späť s dĺžkou 900 km bojoval sám so sebou a so svojím lietadlom o prežitie. Veľakrát ho ovládli pochybnosti a trikrát sa pokúsil opustiť poškodené lietadlo. Nakoniec sa úspešne vrátil späť na základňu v Rabaule. Neskôr po pristátí sa Nišizawa dozvedel, že jeho kamarát, Saburó Sakai, je nezvestný. Sakai pri útoku na formáciu amerických strmhlavých bombardérov Douglas SBD-3 Dauntless zmizol v boji. Vážne zranený Sakai sa však so svojím ťažko poškodeným lietadlom dokázal vrátiť späť na základňu a zvládol núdzovo pristáť. Hirojoši Nišizawa trval na tom, aby svojho kamaráta mohol odviesť do nemocnice osobne. Dňa 21. októbra 1942 zahynul v boji s lietadlami F4F Wildcat stíhacej letky námornej pechoty VMF-212 pilot Tošio Óta, čím bolo „Upratovacie trio“ zničené. Potom, čo v októbri mal Nišizawa na konte 30 vzdušných víťazstiev, si v boji ťažko poranil pravé rameno a skončil v nemocnici. V novembri bola Tainan kókútai premenovaná na 251. kókútai a v polovici toho istého mesiaca bol Hirojoši Nišizawa spolu so svojimi spolubojovníkmi po desiatich mesiacoch takmer nepretržitého boja a boja s maláriou prevelený späť do Japonska.
Po prevelení na leteckú základňu Tojohaši v Japonsku Nišizawa pôsobil ako letecký inštruktor a mal na starosti výcvik nových pilotov. Táto nová úloha samotárskemu Nišizawovi príliš nevyhovovala a ani v nej nebol príliš dobrý. Ľahko sa dokázal rozčúliť, keď jeho študenti nedokázali splniť jeho vysoké štandardy, s čím sa posťažoval svojmu kamarátovi Saburó Sakaiovi na návšteve v nemocnici.
V máji 1943 sa Nišizawa spolu s 251. kókútai vrátil späť do Rabaulu, kde lietal so stíhačkami A6M3 Zero. Dňa 14. mája 1943 sa mu podarilo zostreliť dve nepriateľské lietadlá Curtiss P-40 Warhawk a Lockheed P-38 Lightning. Rýchlo sa vrátil späť do formy a vďaka svojmu výkonu ho v júni viceadmirál Kusaka, veliteľ 11. kókú kantai, ocenil samurajským mečom, na ktorého ostrí bol vygravírovaný nápis „Buko Bacugun“ („Za statočnosť v boji“). V septembri 1943 bol prevelený k 253. kókútai, ktorá pôsobila na ostrove Nová Británia, ale už čoskoro bol opäť prevelený späť do Japonska, aby sa venoval výcviku nových pilotov u Óita kókútai. Krátko po návrate do Japonska bol povýšený na práporčíka. Nišizawa pokračoval vo výcviku nových pilotov aj napriek tomu, že mal oslabenú morálku a jeho žiaci si na neho často sťažovali. Snažil sa o návrat späť k bojovej jednotke, čo sa mu splnilo v novembri 1943, kedy bol prevelený k 303. hikótai v rámci Acugi kókútai, ktorá bola od februára 1944 ako 203. kókútai poverená leteckou obranou Kurilských ostrovov, čo bolo príliš ďaleko od ťažkých bojov. Nišizawa mal len niekoľko málo príležitostí napadnúť americké bombardéry.
S narastajúcou hrozbou americkej invázie na Filipínach bolo dňa 22. októbra 1944 vyslaných 29 lietadiel patriacich 304. hikótai v rámci 201. kókútai na letisko Bamban na ostrove Luzon. O dva dni neskôr bol Nišizawa s kontingentom z tejto jednotky poslaný na malé letisko na ostrove Cebu. Dňa 25. októbra 1944 velil V-formácii stíhačiek A6M5 Zero, ktoré sprevádzali veľkú skupinu pilotov kamikadze letiacich na lietadlách A6M2 Zero model 21, z ktorých každé malo podvesenú bombu s hmotnosťou 250 kg. Útoku kamikadze velil pilot Jukio Seki a išlo o oficiálne druhú kamikadze misiu Japonského cisárskeho námorného letectva. Nišizawa počas letu spozoroval skupinu amerických stíhačiek Grumman F6F Hellcat. Získal nad nimi výškovú prevahu a zaútočil na nich strmhlavým letom. Japoncom sa pri útoku podarilo zostreliť štyri Hellcaty, pričom dva z nich zostrelil Hirojoši Nišizawa. Pri vyberaní strmhlavého letu sa však musel dostať do zameriavača amerického lietadla, pretože dostal zásah do motora svojho stroja. Z pod krytu motora sa začal valiť hustý dym s prebleskujúcimi plameňmi. Po prudkej otočke sa mu podarilo v strmom klesaní uhasiť plamene a pristáť na brucho na pobreží ostrova Cebu. Hirojoši potom podal veliacemu dôstojníkovi hlásenie o úspešnom splnení misie a povedal, že je presvedčený o tom, že nebude žiť dlhšie než pár dní, a tak ho požiadal o povolenie zúčastniť sa nasledujúcej kamikadze misie. Žiadosť mu bola zamietnutá.
Nasledujúci deň ráno, 26. októbra 1944, nastúpil spolu s ďalšími pilotmi do neozbrojeného transportného lietadla Jokosuka L3Y, ktoré ich malo doviesť na letisko Mabalacat na ostrove Luzon, kde mali vyzdvihnúť niekoľko stíhačiek Zero. Neďaleko Calapanu, nad ostrovom Mindoro, ich spozorovali dve lietadlá F6F Hellcat námornej stíhacej letky VF-14 z lietadlovej lode USS Wasp. Ťažké transportné lietadlo L3Y sa nemohlo brániť a napriek tomu, že značne manévrovalo, bolo dvoma dávkami poslané k zemi a havarovalo v plameňoch v džungli. Hirojoši Nišizawa bol spolu s ostatnými pilotmi na mieste mŕtvy. Lietadlo Jokosuka L3Y sa pravdepodobne stalo obeťou pilotov Roberta G. Westa a Raya A. Taylora, ktorí si v to ráno nárokovali zostrel v oblasti severovýchodne od ostrova Mindoro.
Hirojoši Nišizawa dosiahol podľa viacerých zdrojov celkovo 87 vzdušných víťazstiev. V Japonsku bol veľmi populárny a rešpektovaný. Veliteľ námorníctva, admirál Soemu Tojoda, ho in memoriam povýšil do hodnosti plukovníka. Posmrtne mu bol udelený titul Bukai-in Kohan Giko Kjóši, čo je možné voľne preložiť ako „Budhov stúpenec, lietajúci hrdina z radov cisárskych vojakov“. Kvôli zmätku ku koncu vojny v Pacifiku jeho meno zmizlo zo záznamov a pohrebný ceremoniál sa uskutočnil až 2. decembra 1947.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hirojoši Nišizawa
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hiroyoshi Nishizawa (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- CAIDIN, Martin. Zera nad Pacifikem. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 2007. 264 s. ISBN 978-80-206-0862-8.
- GOTOWAŁA, Jerzy; PRZEDPEŁSKI, Andrzej. 100 osobností světového letectví. 1. vyd. Praha : Rebo, 2006. 199 s. ISBN 80-7234-426-9.