Histamínová intolerancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Histamínová intolerancia (alebo histaminóza) je neznášanlivosť histamínu, ktorý prijmeme prostredníctvom jedla. Príčinou intolerancie je nedostatok histamín-degradujúcich enzýmov diaminooxidázy (DAO) a / alebo histamín-N-metyltransferázy (HNMT). Príčinou môže byť aj nesúlad medzi príjmom a degradáciou histamínu v tele. Táto teória bola vyvinutá v 80. rokoch minulého storočia ako súčasť výskumu biogénnych amínov.[1]

Podľa niektorých autorov histamínová intolerancia nie je vrodená, ale získaná choroba. Postihuje takmer 1 % európskej populácie.[2][3] 80 % chorých pacientov sú ženy stredného veku. Symptómy ochorenia môžu počas tehotenstva zmiznúť, ale opäť sa objavia po pôrode.

Kontrolované individuálne štúdie[4][5] a komplexná metaanalýza z roku 2003 nedokázali nájsť žiadne vedecké dôkazy o potravinovej intolerancii biogénnych amínov, ako je histamín.[6]

Ak existuje neznášanlivosť histamínu, má sa za to, že sa nevyskytuje ako alergia, ani ako neimunologická potravinová intolerancia, ale ako porucha degradácie enzýmom. Môže byť následkom, alebo pridruženým ochorením iných neznášanlivosti alebo alergií.

Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Možné symptómy po požití potravín bohatých na histamín sú:

  • Začervenanie kože, žihľavka, ekzém, svrbenie
  • bolesť hlavy, návaly horúčavy, migréna, závrat
  • tečúci nos, ťažkosti s dýchaním, bronchiálna astma, bolesť v krku
  • nadúvanie (plynatosť), hnačka, zápcha, nevoľnosť / vracanie, bolesť brucha, pálenie záhy
  • vysoký krvný tlak (hypertenzia), tachykardia, srdcové arytmie, nízky krvný tlak (hypotenzia)
  • menštruačné poruchy (dysmenorea), cystitída, uretritída a podráždenie sliznice ženských genitálií
  • retencia vody (edém), edém kostnej drene (BME), bolesť kĺbov
  • únava, poruchy spánku
  • zmätenosť, nervozita, depresívne nálady

Patologický mechanizmus vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Histamín je v tele extracelulárne degradovaný prostredníctvom enzýmu diaminoxidáza (DAO) a intracelulárne pomocou histamín-N-metyltransferázy (HNMT).[7] V prípade histamínovej intolerancie je aktivita DAO obmedzená a histamín, ktorý sa dostáva do tela prostredníctvom stravy a histamín tvorený v tele, môže byť iba čiastočne degradovaný. Konzumácia potravín s obsahom histamínu (napr. červeného vína alebo tvrdého syra) vedie k pseudoalergickej reakcii tela. Aktívne alebo pasívne vystavenie sa tabakovému dymu je tiež potenciálnym spúšťačom histamínovej intolerancie, ale táto teória nebola dosiaľ dostatočne študovaná.[8]

Potenciálne nevhodné potraviny pri intolerancii histamínu[upraviť | upraviť zdroj]

Histamín sa produkuje najmä v potravinách, v ktorých dochádza ku bakteriálnej fermentácii, ako sú:

  • údené mäso, saláma, šunka, bravčové mäso
  • mnohé produkty z rýb, najmä konzervové ryby
  • morské plody
  • zrelé syry - čím vyšší je stupeň zrelosti, tým vyšší je obsah histamínu
  • kyslá kapusta
  • pivo
  • ocot a výrobky z octu, ako je horčica a nakladané potraviny (napr. nakladaná zelenina)
  • červené víno, čím vyšší je stupeň zrelosti, tým vyšší je obsah histamínu. Suché biele vína neobsahujú prakticky žiadny histamín, odporúča sa aj šumivé víno. R. Jarisch však upozorňuje, že francúzske šampanské obsahuje 670 g/l histamínu (šampanské je čiastočne vyrobené aj z červeného hrozna).
  • čokoláda: čokoláda neobsahuje histamín, ale ostatné biogénne amíny tyramín a fenyletylamín. Tieto amíny pochádzajú z kakaa. Pri obmedzení príjmu histamínu v strave by ste sa tiež mali vyhnúť príjmu kakaových nápojov a čokolády (v rôznych typoch sladkostí).[9] S. 127/128 in
  • huby a plesne (napr. ušľachtilé formy na rôznych syroch)

Ale aj čerstvé potraviny

  • paradajky (vrátane kečupu a pizze)[9]
  • jahody
  • avokádo
  • špenát a iné
  • Navyše, aj niektoré potraviny (napr. ananás, papája, orechy a kakaové výrobky),[10] lieky, ktoré spomaľujú degradáciu histamínu, alebo tzv. histamínové liberátory (napr. určité potravinárske prísady) ktoré uvoľňujú histamín v tele.[10]
  • Konzumácia alkoholu zvyšuje priepustnosť bunkových membrán, a tým znižuje hranicu tolerancie histamínu. Preto najmä pri kombinácii alkoholu a potravín bohatých na histamín (napríklad červené víno a syry), sa môžu prejaviť veľmi silné reakcie.

Iné „zdroje“ histamínu[upraviť | upraviť zdroj]

Histamín sa okrem príjmu do tela z vonku (cez potraviny) môže uvoľniť aj v tele samotnom. Jeho uvoľnenie vyvolávajú viaceré spúšťače. Patria medzi ne aj organické rozpúšťadlá a stres.

Organické rozpúšťadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Organické rozpúšťadlá (acetón...) sú zvlášť závažné pre ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou. Sú uvoľňované do ovzdušia rôznymi fabrikami (hlavne ropnými rafinériami), ale aj z výrobkov (farby, laky, niektoré molitany z matracov...). Čím dlhšie je im osoba vystavená, tým sa v nej uvoľní väčšie množstvo histamínu. Tiež koncentrácia rozpúšťadla vo vzduchu ovplyvňuje množstvo uvoľneného histamínu v organizme.

Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava a okolie sú vystavené exhalátom z ropnej rafinérie. Ľudia trpiaci histamínovou intoleranciou si môžu overiť výrazné zhoršenie svojho stavu pri prúdení vzduchu z rafinérie smerom na mesto (smer vetra z juhu, juhovýchodu a východu na sever, severozápad a západ) alebo pri bezvetrí (keď exhaláty neodchádzajú z mesta). Nástup ťažkostí vyvolaných histamínom sa vtedy dostaví aj bez stresu alebo zjedenia potravín s vysokým obsahom histamínu alebo iného zdroja histamínu.

Stres[upraviť | upraviť zdroj]

Stres spúšťa uvoľnenie histamínu v tele. Množstvo uvoľneného histamínu závisí od dĺžky trvania stresu a od intenzity stresu. Napríklad vyhodenie z práce a hrozba smrti blízkej osoby spúšťajú veľmi silné uvoľnenie histamínu a pre toho, kto trpí histamínovou intoleranciou veľmi silné ťažkosti až s možnosťou nástupu viacerých ochorení a odpadnutia.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Základom liečby je zníženie histamínu v strave. Extrémnym riešením je strava o zemiakoch a ryži, ktorú dermatológovia úspešne používajú už niekoľko desaťročí v liečbe urtikárie. Dlhodobejšie to ale nie je zdraviu prospešné riešenie, lebo spôsobí nedostatok vitamínov a iných pre telo nutných látok a výsledkom bude nástup výrazných a aj životu nebezpečných zdravotných problémov. Okrem toho, niektoré potraviny (hlavne korenia) a niektoré lieky (napríklad morfín) by mali byť vylúčené zo stravy.[11] Pri diéte bez ovocia je nutné prijímať vitamíny (hlavne C vitamín) umelo - tabletkovo. Vtedy, ale, treba dať pozor na dávku vitamínu v tabletke, lebo napríklad C vitamín sa predáva v príliš vysokých dávkach a je preto potrebné pri dávke presahujúcej odporučenú dennú dávku tabletku podľa potreby rozlomiť na menšie časti obsahujúce správnu dávku (tiež je potrebné užiť C vitamín s dostatočným množstvom cukru a s jedlom, lebo je kyselinou). Diéta vylučujúca ovocie nie je dlhodobejšie vhodná a je nebezpečná pre zdravie.

Ak je konzumácia potravín obsahujúcich histamín nevyhnutná, môžu byť účinné antihistaminiká a kyselina kromoglyková. Užívanie diaminoxidázy (DAO) vo forme kapsúl s jedlom môže znížiť príznaky intolerancie histamínu.[12]

Ájurvéda[upraviť | upraviť zdroj]

Starovekí Indovia poznali histamínovú intoleranciu už v dobe vytvorenia véd (pred asi päťtisíc rokmi?). Ájurvéda rozdeľuje ľudí podľa ich vlastností do troch dóš. Z nich pitta dóša predstavuje ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou aj ľudí s nábehom na histamínovú intoleranciu. Teda ľudí s nižšou toleranciou histamínu, respektíve s prirodzene nižším počtom protilátok proti histamínu. Ájurvéda ponúka aj riešenia, ale sú určené pre obyvateľov žijúcich v podmienkach Prednej Indie. Preto sú pre podmienky strednej Európy z veľkej časti nevhodné. Tiež sú prítomné mnohé vážne až nebezpečné omyly vyplývajúce zo stavu poznania pred päťtisíc rokmi. Preto nie je vhodné riešiť histamínové problémy úplne podľa návodu pre pitta dóšu z Ájurvédy. Treba sa vyvarovať najmä odporúčanému užívaniu korení, podpore trávenia a detoxikácii. Popri tom ale treba povedať, že opis pitta dóše v Ájurvéde ešte stále v mnohom predbieha dnešný stav vedomostí v zdravotníctve o histamínovej intolerancii. Veľa vedomostí je tu jedinečných a užitočných. Ájurvéda umožňuje pochopiť kto a prečo trpí histamínovou intoleranciou lepšie ako súčasné zdravotníctvo. Tiež zachádza na rozdiel od súčasného zdravotníctva do podrobností v rôznych oblastiach vlastností osoby typu pitta (nie len čo sa týka zdravia). Preto je vhodné si prečítať opis pitta dóše, ale treba k nemu pristupovať veľmi kriticky a to hlavne k niektorým ponúkaným riešeniam. Bolo by vhodné, aby ájurvédske riešenia podrobne opravil odborník (lekár) na histamínovú intoleranciu. A vylúčil to, čo je nevhodné a nebezpečné.

Podľa Ájurvédy dochádza k histamínovej intolerancii (a ďalším problémom) u ľudí typu pitta pri narušení rovnováhy pitta dóše. Uvádza aj, čo rovnováhu narušuje, aké sú prejavy jej narušenia a čo zlepšuje stav. Mnohé riešenia sú ale chybné, čo je pochopiteľné na vedomosti z pred asi päťtisíc rokov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Abbot, Lieners, Mayer, Missbichler, Pfisterer, Schmutz: Nahrungsmittelunverträglichkeit (Histaminintoleranz). HSC, Mauerbach 2006, ISBN 3-9502287-0-5.
  • Reinhart Jarisch: Histamin-Intoleranz, Histamin und Seekrankheit. Thieme 2004, ISBN 3-13-105382-8.
  • Nadja Schäfers: Histaminarm kochen – vegetarisch. pala-Verlag, Darmstadt 2009, ISBN 978-3-89566-263-8.
  • Anja Völkel: Gesunde Küche: bewusst genießen – schmackhaft & lecker. AVA-Verlag, 2013, ISBN 978-3-944321-13-4.
  • I. Reese: Streitthema Histaminintoleranz. (CME zertifizierte Fortbildung) In: Der Hautarzt. 65, 2014, S. 559–566, doi:10.1007/s00105-014-2815-2.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. J. Sattler u a.: Food-induced histaminosis as an epidemiological problem. In: Inflammation research. Basel 23.1988, S. 361–365. doi:10.1007/BF02142588 ISSN 1023-3830 (anglicky).
  2. L. Maintz u a.: Die verschiedenen Gesichter der Histaminintoleranz. Konsequenzen für die Praxis. In: Deutsches Ärzteblatt. Köln 103.2006, A-3477, B-3027, C-2903. ISSN 0012-1207.
  3. L. Maintz, N. Noval: Histamine and histamine intolerance. In: American Journal of Clinical Nutrition. Bethesda Md 85.2007, S. 1185–1196. ISSN 0002-9165 (anglicky).
  4. J. Lüthy, C.Schlatter: Biogene Amine in Lebensmitteln. In: Zeitschrift Lebensm Unters Forsch. Heidelberg 177.1983, S. 439–443. PMID 6364621 ISSN 1431-4630.
  5. G.Kanny G u. a.: Histamine content does not influence the tolerance of wine in normal subjects. In: Allergie & immunologie. Paris 31.1999, S. 45–48. PMID 10219426 ISSN 0397-9148 (anglicky).
  6. SC.Jansen u a.: Intolerance to dietary biogenic amines, a review. In: Annals of Allergy, Asthma & Immunology. New York, 91.2003, S. 233–240. PMID 14533654 ISSN 0003-4738 (englisch).
  7. Deutsches Ärzteblatt. Die verschiedenen Gesichter der Histaminintoleranz: Konsequenzen für die Praxis. [s.l.] : [s.n.], 2006. [aerzteblatt.de Dostupné online.]
  8. T. Wilhelm: Tabakrauch ist bedeutende Histaminquelle. Review zu 'Die verschiedenen Gesichter der Histaminintoleranz'. In: Deutsches Ärzteblatt. Köln 104.2007, S. A 1758. ISSN 0012-1207.
  9. a b R. Jarisch: Pizza, Kontrastmittel, Seekrankheit, Biologicals als Anti-IgE-Antikörper. In: Ärztemagazin. 40/2004.
  10. a b Nadja Schäfers: Histaminarm kochen – vegetarisch. pala-Verlag, 2009.
  11. Axel Vogelreuter: Nahrungsmittelunverträglichkeiten. S. Hirzel Verlag, Stuttgart 2015, ISBN 978-3-7776-2349-8, S. 99-121.
  12. Studie Histaminintoleranz.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]