Historická geológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Historická geológia je vedný odbor geológie, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou histórie Zeme. Zameriava sa na geologické procesy, ktoré formovali povrch Zeme a využíva pritom poznatky z paleontológie, stratigrafie a štruktúrnej geológie. Taktiež a zaoberá rozšírením rastlinných a živočíšnych druhov v rozličných geologických obdobiach. Pri zisťovaní veku Zeme hrá dôležitú úlohu aj rádiometrické datovanie hornín.

Vedci[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi prvých vedcov, ktorí chceli porozumieť vývoju Zeme, boli James Hutton a Charles Lyell. Hutton zastával názor, že Zem je oveľa staršia, ako dovtedy predpokladaných niekoľko tisíc rokov. Charles Lyell ovplyvnil svojím „Súčasnosť je kľúčom k minulosti“ viacerých vedcov (napr. aj Darwina).

Až do 18. storočia prevládal názor, že v histórii Zeme dominovali katastrofy (teória katastrofizmu), čo sa dokladalo mnohými citátmi z Biblie. Huttonom zavedená teória uniformitarizmu však pod dlhých hádkach v 19. storočí postupne naberala na váhe. Súčasné názory na vývoj Zeme zahŕňajú v sebe pomalé procesy erózie a zvetrávania prerušované náhlymi katatrofickými udalosťami (napr. pády veľkých meteoritov, vulkanických explózií).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]