Historický fond Diecéznej knižnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°18′58″S 18°05′18″V / 48,3161807°S 18,088430600000038°V / 48.3161807; 18.088430600000038
Historický fond Diecéznej knižnice
(Diecézna knižnica)
Bibliotheca Diocesana
Nitra - Veľký seminár.jpg
Diecézna knižnica je v severovýchodnom krídle Veľkého seminára
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky
Okres Nitra
Mesto Nitra
Súradnice 48°18′58″S 18°05′18″V / 48,3161807°S 18,088430600000038°V / 48.3161807; 18.088430600000038
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší prístup zo Samovej ulice v Nitre
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Historický fond Diecéznej knižnice v Nitre
 - dátum vyhlásenia 1990
Stav zachovalý
Free 2 majetok r.k. cirkvi
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Nitra Region - physical map.png
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Grand Seminary in Nitra
Webová stránka: https://www.nitra.sk/zobraz/obsah/13462
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Historický fond Diecéznej knižnice sa nachádza v priestoroch Kňazského seminára sv. Gorazda na Samovej ulici č. 14/983 v Nitre v rozsahu 65 288 knižničných zväzkov (podľa inventarizácie z roku 1981), dá sa hovoriť o 71 341 tituloch. Diecézna knižnica (lat. Bibliotheca Diocesana) je umiestnená v prízemí severovýchodného krídla seminára. Historický fond bol vyhlásený roky 1990 Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 478 z 23. mája za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku. Tiež k nej treba pripočítať cca 1 000 neskatalogizovaných zväzkov, čo sú príspevky správcu Ladislava Belása po roku 1990. Za oficiálne otvorenie knižnice možno brať 30. november 1885.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba fondu knižnice siaha do 12. storočia, kedy sa začali zhromažďovať v katedrálnom kostole rukopisné kódexy. Tieto sa stali základom Katedrálnej knižnice(z roku 1828 sa spomína index knih katedrálnej knižnice ako Index Librorum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis a z roku 1850 ako Maculatori Elenchi Operum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis collectum), predchodcu Diecéznej knižnice.

Zachariáš Mošovský (1582 – 1587) bol prvým zberateľom kníh, ktorý sa zaslúžil o obohatenie zbierky inkunábulami a tlačami zo 16. storočia. Je ich 1 405.

O rozvoj knižnice sa starali Nitrianski biskupi:

Ďalší biskupi rozvíjajúci knižnicu:

  • Imrich Bende (1893 – 1911)
  • Viliam Batthyányi (1911 – 1920), je knihy tvoria kvôli vlepenému exlibris dobre identifikovateľný súbor.
  • Karol Kmeťko (1921 – 1948), snažil sa vytvoriť Ústrednú diecéznu slovenskú knižnicu.
  • 1961 knižnica bola odovzdaná do správy Okresnej knižnice.
  • 1963 – 1966 knižnicu spravovalo Okresné vlastivedné múzeum, po nej zasa Okresná knižnica.
  • 21. januára 1990 sa vrátila pod správu Biskupského úradu a správcom sa stal Ladislav Belás.
  • 23. mája 1990 je fond Diecéznej knižnice vyhlásený za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku, fond je zväčšený o cca 1 000 zväzkov z príspevku správcu.

Zloženie fondu[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové:

Chronologické:

Delenie fondu podľa tematických skupín[upraviť | upraviť zdroj]

  • Teologické diela
    • Cirkevné právo 1 875 zv.(základné diela cirkevného práva, cirkevné zákony, diela o vzťahu cirkvi a štátu) tu aj 1273 zv. Metrimonium a Coelibát
    • Schematizmy 1 371 zv.
    • Kalendáre 188 zv.
    • Studium biblicum 1 227 zv.
    • Sancti Patres 1 052 zv.
    • Theologia Pastoralis et liturgica 2 276 zv.
    • Theologia generalis, dogmatika, moralis 4 775 zv.
  • História, zemepis
    • Historia universalis et geografia 1 514 titulov
    • Historia Hungariae 2 019 zv.
  • Literatúra 1 639 zv.
  • Periodiká
    • Scripta periodica civilis et ecclesiastica 1 072 titulov v 10 364 zv.
    • Auctores graeci et latini 395 zv.
  • Gramatika 630 zv.
  • Bibliografia 2 399 zv.
  • Filozofia 975 zv.
  • Pedagogika 716 zv.
  • Medicína 456 zv.
  • Poľnohospodárstvo 149 zv.
  • Umenie 152 zv.
  • Numizmatika 200 zv.
  • Spoločenské vedy 176 zv.
  • Prírodné vedy
  • Právo 1 288 zv

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • najstaršia prvotlač z roku 1473, komentár k dielu Boethius, Anicius Manlius Torquatus Severinus: De consolatione philosophiae[2]
  • prvotlač obsahujúca celostránkové drevorytiny s figurálnymi motívmi Officium Beate Virginis Mariae, (Paríž, 1495).
  • Nitriansky kódex pravdepodobne z roku 1083
  • najstaršia biblia z roku 1475
  • dielo Mateja Bela z rokov 1735 – 1742 vytlačené vo Viedni Notitiae Hungariae Novae
  • 5 jazykový slovník Antona Bernoláka z roku 1825, kde sa prvý raz spomína Slovenčina
  • podpis cisára Františka Jozefa I. zo 7. septembra 1887 v návštevnej knihe
  • najmenšou knihou je knižka s rozmermi 8 x 5,5 cm vydaná v 1628. roku
  • najväčšou knihou je Atlas československých dejín s rozmermi 50 x 43 cm vydaný v Prahe v 1965.
  • najhrubšou knihou sú Zápisky z dejín poľského sejmu s 1 659 stranami vydané v r. 1557
  • najťažšou knihou je Neerlandia Catholica z 19. storočia s hmotnosťou približne deväť kilogramov
  • Calepiniho slovník Ambrosii Calepini dictionarium undecim linguarum z roku 1599 vydaný v Bazileji obsahuje text v 11 jazykoch
  • zaujímavou je aj Gramatika rómskej reči v maďarčine z roku 1800

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-12-01]. Dostupné online.
  2. http://www.gutenberg.org/cache/epub/13316/pg13316-images.html

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nariadenia vlády SR č. 478/1990 Zb.
  • FÁBRYOVÁ, Lívia. Tlače 16. storočia v Diecéznej knižnici v Nitre = Opera impressa saeculi XVI quae in Bibliotheca Dioecesana Nitrae asservantur. Martin : Slovenská národná knižžnica, 2000. 368 s., Edícia:– Generálny katalóg tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska. IX.C [=III].[1]
  • Fábryová L.: Diecézna knižnica v Nitre v Knižnica, roč. 2, č. 3, str. 138 - 142(2001)[2]
  • Frimmová, E.: Recencia knihy FÁBRYOVÁ, L.: Tlače 16. storočia v Diecéznej knižžnici v Nitre v Knižnica roč. 2 č. 4 (2001), str. 212 – 213 [3]