Hiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hiti
(Hiti-rau-mea)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°40′01″J 144°07′00″Z / 16,667°J 144,116667°Z / -16.667; -144.116667
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 6,7 km
Šírka 4,8 km
Rozloha 25,5 km² (2 550 ha)
 - súše 3,23 km² (323 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Obmedzený
Prístup iba loďou
Objaviteľ Faddej F. Bellinsgauzen
 - dátum 15. júl 1820
Lagúna polouzatvorená
Vstup do lagúny nesplavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hiti (pôvodný názov Hiti-rau-mea)[1] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (7,5 km na severozápad) a komunitný atol Makemo (22 km na severovýchod). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 545 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má vajcovitý tvar, na dĺžku nepresahuje 6,7 km a na šírku má 4,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 15,3 km², je plytká a dovnútra nevedie žiaden, pre lode splavný prieplav. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Katiu a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s väčším zastúpením vegetácie.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Tuanake, Katiu, Makemo a Tepoto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,[2][3] ktorý mu dal názov „Île Raevski“.[1] Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842[2][4] a atol pomenoval ako „Clute Island“.[2]

Atol je trvale neobývaný, ale navštevovaný obyvateľmi susedných atolov s cieľom ťažiť kopru. Kvôli výskytu kriticky ohrozeného vtáctva je vstup na atol odmedzený.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov je domovom vzácneho slávika z čeľade trsteniarikovitých (angl. Tuamotu Reed Warbler, lat. Prosobonia parvirostris).[5]

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Hiti k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ a b c Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  3. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  4. ↑ United States Exploring Expedition
  5. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tahiti Heritage
  • [1]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hiti na francúzskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hiti&oldid=7738523“