Hlaváčik jarný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlaváčik jarný
Adonis vernalis gonsenheim.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(Európa[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Adonis vernalis
Adonatche SPACH
Synonymá
Adonanthe vernalis (L.) Spach
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Gatunek trujący.svg

Hlaváčik jarný (lat. Adonis vernalis) je jedovatá rastlina z čeľade iskerníkovitých. Existuje približne 11 (uvádza sa až 30) druhov hlaváčikov, ale hlaváčik jarný je pravdepodobne najznámejším druhom tohto rodu. Hlaváčik jarný je na slovensku prísne chránená rastlina.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hlaváčik jarný je nízka trváca rastlina, ktorá je veľmi obľúbená medzi záhradkármi a zberateľmi pre svoj nápadný vzhľad. Rastlina je vysoká 10  – 40 cm a kvitne od apríla do mája. Je charakteristická svojim mohutným podzemkom a listami, ktoré sú vztýčené smerom hore . Tiež sú 2 až 4 krát perovito zložené. Listové úkrojky sú čiarkovité. Výhonky sa končia veľkými jednotlivými kvetmi s priemerom 3 – 7 cm a 10 – 20 citrónovožltými korunnými lupienkami. Plody sú jednosemenné, chlpaté nažky.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v teplých nížinách a pahorkatinách, v kroviskách, v svetlých dubových a borovicových lesoch, na vápencovom a andezitovom podklade. Hlaváčik jarný je možné nájsť na suchých teplých lúkach a stepiach najmä v juhovýchodnej Európe a západnej Ázii. Na Slovensku sa vyskytuje v teplejších oblastiach, preto sa roztrúsene vyskytuje v Záhorskej nížine, Tríbeči, Devínskej kobyle až po Východoslovenskú nížinu.[3]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustrácia hlaváčika jarného

V rastline sa nachádza asi 30 druhov srdcových glykozidov (napr. adonitoxin a cymarín) a tiež sa v nej nachádzajú flavónové glykozidy (napr. adonivernit). Preto sa práškové výťažky z hlaváčika jarného podávajú väčšinou v kombinovaných prípravkoch, ktoré obsahujú aj výťažky z konvalinky, morskej cibule alebo oleandra. Používajú sa na liečenie ľahších prípadov slabej srdcovej výkonnosti a srdcových ťažkostí nervového pôvodu spojené s pocitom nepokoja. Účinok je však slabší a trvá kratší čas. Vedci tiež potvrdili, že hlaváčik má močopudné a upokojujúce pôsobenie. Homeopatické prípravky sa používajú pri nadmernej činnosti štítnej žľazy a srdcovej slabosti.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2011.3. Prístup 04. október 2022
  2. a b Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 32. s, ISBN 978-80-7360-589-6
  3. Na túru s Naturou [online]. snaturou2000.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]