Hliníkovanie zrkadla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hliníkovanie alebo aluminizácia je naparenie tenkej vrstvy hliníka na vybrúsenú plochu zrkadla. Hliníkovanie povrchu má veľa výhod pred striebrením. Hlavná výhoda je rovnaká odrazivosť (85 – 90 %) v širokej oblasti spektra 0,25 – 1 nm a ešte väčšia pre dlhšie vlny. Pohliníkované povrchy sú trvanlivé a mechanicky pevné. Odrazivá schopnosť hliníka sa prenáša ďalej do ultrafialovej oblasti. Trvanlivosť pohliníkovaných povrchov vzniká tým, že na povrchu tenkej vrstvy (1 – 2 nm) sa utvorí neobyčajne pevná vrstva oxidu hlinitého, ktorý zhrubne za jeden mesiac (5 – 10 nm). Maximálna odrazivosť vo viditeľnej oblasti spektra sa dosiahne, keď vrstva zhrubne na 15,6 nm (dodatočnou anódovou oxidáciou). Pokrytím zrkadla dvoma vrstvami (MgF2, SiO) hrúbky λ/4 sa dosiahne vo viditeľnom spektre rovnomerná odrazivosť až 93 %.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.