Kaštieľ v Hlohovci
| Kaštieľ v Hlohovci | |
| Zámok | |
 Letecký pohľad | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Hlohovec |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Historický región | Nitrianska župa |
| Nadmorská výška | 185 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′10″S 17°47′14″V / 48,41944°S 17,78722°V |
| Vznik | 11. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Hlohovec |
   Poloha Hlohovského zámku na Slovensku
| |
  Poloha Hlohovského zámku v Trnavskom kraji
| |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Hlohovec Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kaštieľ v Hlohovci (iné názvy: Hlohovský [alebo Hlohovecký] kaštieľ, Kaštieľ Hlohovec, Hlohovský [alebo Hlohovecký] zámok, Zámok Hlohovec) je najvýznamnejšou historickou pamiatkou mesta Hlohovec. Nachádza sa južne od Hlohovca, na okraji rozsiahleho stromového parku s francúzskymi terasami. Predtým na jeho mieste stál Hlohovský hrad (iný názov: Hlohovec).
Dejiny hradu
[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný stredoveký hrad bol postavený v 11. storočí a prvýkrát sa spomína v tzv. zoborskej listine z roku 1113. V roku 1275 kráľ Ladislav IV. daroval hrad prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov. Odvtedy, s malými prestávkami, patril aj s okolitými pozemkami až do roku 1945 mocným feudálnym rodom. Na hlohovskom hrade sídlili rody Ujlakiovcov, Turzovcov, Forgáčovcov a Erdődyovcov. Práve Erdődyovci hrad prestavali na pohodlné panské sídlo a obývali ho až do roku 1945, kedy sa do mesta dostali sovietske vojská. Vtedy bola na zámku zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Po ich odchode sídlila v priestoroch zámku určitý čas posádka česko-slovenskej armády. Od roku 1951 boli na hlohovskom zámku obývacie priestory a učebne výchovného ústavu pre mládež.
Erdődyovci získali v roku 1720 Hlohovské panstvo darom, prvým bol Juraj Leopold Erdődy[1] (* 1674 - † 1758), ktorý hrad začal prestavovať na kaštieľ. Druhým v poradí bol Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy[2] (* 1733 - † 1789), ktorý mal za manželku Teréziu Pálffyovú (* 1727 - † 1810) a synov Jozefa ( * 1754 - † 1824) a Leopolda (* 1755). V období panovania Jozefa Erdődyho[3] (1754-1824), čo bolo na prelome 18. a 19. storočia, boli slávne časy nielen kaštieľa, mesta ale aj rodu. Jozef bol nitrianskym županom, kancelárom na dvore cisára Františka II. vo Viedni, držiteľ Rádu zlatého rúna, účastník Viedenského kongresu v roku 1814 a na počesť návštevy cisára Františka I. v Hlohovci, dal postaviť pri svojom kaštieli empírové divadlo. Bol posledným potomkom maďarskej rodovej vetvy Erdődyovcov, potomok Gábora (* 1615 - † 1650) a jeho syna pokladníka Krištofa (* 1649 – † 1704), ktorá 12. januára 1824 zanikla smrťou Jozefa Erdődyho, ktorý nemal nasledovníka - nemal syna.
V rokoch 1789 až 1824 zveľadil Jozef Erdődy[3] najprv kaštieľ v Hlohovci a priľahlé územie, vznikol tu aj najväčší platanový háj v strednej Európe. V roku 1802 dal vystavať Empírové divadlo, ktoré je v súčasnosti najstarším na území Slovenska – a doposiaľ funguje. Okrem toho nesú jeho rukopis aj Hlohovský špitál, Napoleonské kúpele v Piešťanoch a staral sa aj o Chtelnicko-dobrovodské panstvo. V okolí Hlohovca vlastnil množstvo rôznych pozemkov. Jeho majetky siahali až po Zlaté Moravce.
Po smrti druhej manželky Jozefa - Alžbety Erdődy rod. Mayer († 1855) získal majetok tejto maďarskej rodovej vetvy Kajetán Erdődy (* 1795 – † 1856) pochádzajúci z bočnej rodovej vetvy. Po jeho smrti hlohovské panstvo zdedil jeho syn František Xaver Erdődy (* 1830 - † 1906). Poslednou grófskou rodinou bývajúcou v Hlohovskom kaštieli bol Imrich Erdődy s manželkou Irmou rod. Migazzi a ich deťmi Ilonou Erdődy (* 1883 - †1969), Máriou Erdődy (*1884 - †1946), Viliamom Erdődy (* 1887 - † 1959) a Gabrielou Erdődy (* 1889 - † 1916).
V posledných rokoch na zámku nesídli nikto a patrí mestu Hlohovec. Plán Aristokratického združenia Slovenska (AZS), kúpiť zámok a zreštaurovať ho, nevyšiel. Dnes mesto chátrajúci objekt zachraňuje pod Erdődy vlastnou taktovkou. V októbri poslanci jednohlasne schválili aj päťpercentnú účasť mesta na tomto zámere, čo je vyše 124 tisíc EUR. Požadovaná čiastka nepokrýva opravu celého zámku. Momentálne sa počíta s rekonštrukciou asi tretiny interiéru a opravou krovu. Vynoviť by sa mala aj strecha s komínmi. V budúcnosti by mala pamiatka slúžiť verejnosti. Jedným zo zámerov je napríklad zriadenie múzea stredovekej justície. Do zámku by sa mali vrátiť aj vzácne historické predmety z depozitárov Vlastivedného múzea v Hlohovci a hradu Červený Kameň.
Vzhľad zámku po čiastočnej rekonštrukcii
[upraviť | upraviť zdroj]
Zrekonštruované nádvorie Hlohovského zámku
Bývalá miestnosť knižnice Hlohovského zámku
Miestnosť zariadená dobovým nábytkom
Kachle
Dobový nábytok
Freska
Drevorezba erbu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštieľ v Hlohovci.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlohovský zámok na zamky.sk
- ↑ Juraj Leopold Erdödy [online]. Piešťanské informačné centrum, [cit. 2025-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Ján Nepomuk Erdődy [online]. Piešťanské informačné centrum, [cit. 2025-07-18]. Dostupné online.
- 1 2 Jozef Erdődy [online]. Piešťanské informačné centrum, [cit. 2025-07-18]. Dostupné online.