Hlohyňa šarlátová

Hlohyňa šarlátová
Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (jeseň)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Podtrieda (subclassis) rosidy (Rosidae) Rad (ordo) ružotvaré (Rosales) Čeľaď (familia) ružovité (Rosaceae) Podčeľaď (subfamilia) mandľovaté (Amygdaloideae) Rod (genus) hlohyňa (Pyracantha) Druh (species) hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea)
Synonymá
Pyracantha pyracantha Crataegus pyracantha Cotoneaster pyracantha Timbalia pyracantha
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Hlohyňa šarlátová (lat. Pyracantha coccinea) je vždyzelený ker vysoký 2 až 5 m, z rodu hlohyňa (Pyracantha) z čeľade ružovité (Rosaceae). Je vhodným architektonickým prvkom do živých plotov a k budovám.

Opis

Hlohyňa šarlátová je vždyzelený ker (s listami prežívajúcimi viac ako jedno vegetačnú sezónu), vysoký 2 až 5 m. Konáre sú v mladosti sivo chlpaté, neskôr lysé, červenohnedé, lesklé a tŕnité. Listy sú neopadavé, elipsovité až obrátene vajcovito elipsovité, na okraji vrúbkovane pílkovité, 20 až 40 (-50) mm dlhé a 10 až 15 (-20) mm široké, na líci lesklé, tmavozelené, na rube svetlejšie, v mladosti pri stopke chlpaté, neskôr lysé. Listová stopka je dlhá 5 až 10 mm. Súkvetie je mnohokvetý mnohoramenný vrcholík. Jeho päťpočetné kvety majú v priemere 8 mm. Kvetné stopky sú dlhé 5 mm, kališné zuby sú chlpaté, korunné lupienky sú o niečo dlhšie ako kalich, má päť piestikov. Kvety sú biele alebo ružovožlté. Plodom je viacsemenná guľatá kôstkovica, s priemerom 5 až 7 mm, je červená, zriedkavejšie žltá alebo oranžová, na rastline je dlho zotrvajúca.

Rozšírenie

Hlohyňa šarlátová pochádza z južnej Európy (od Talianska až po Krym) a jej prirodzený areál zasahuje až k pokoriu Kaukaz. Pôvodným druhom je aj v Turecku, Iráne a Libanone. Hlohyňa bola introdukovaná aj v Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike a Oceánii. Podľa fosílnych záznamov z pleistocénu, zástupcovia hlohýň zasahovali až na sever Talianska a do Británie, čo naznačuje, že klíma bola podstatne teplejšie ako v súčasnosti.

Ekológia

Hlohyňa šarlátová je najlepšie prispôsobená miernemu stredomorskému podnebiu. Darí sa jej v skalnatých a strmých oblastiach, lesoch, pobrežných krovinách a okrajoch ciest, často sa vyskytuje na narušených lokalitách. Je prispôsobená pôdam s jemnou až strednou štruktúrou, ale rastie aj na iných pôdach, ak sú dobre odvodnené. Toleruje silný vietor. Uprednostňuje plné slnko a je odolná voči suchu. Preferuje mierne kyslé pôdy s pH 6,1 až 6,5, ale toleruje aj neutrálne a mierne zásadité pôdy. Vyskytuje sa v oblastiach s ročným úhrnom zrážok od 950 mm do 1 350 mm, v regiónoch s priemerným najteplejším mesiacom 26° až 30°C. Nedarí sa jej v horúcom tropickom podnebí.

Hlohyňa šarlátová sa rozmnožuje semenami, odrezkami a štepením. Kvitne v máji až júni a je opeľovaná včelami. Semená najlepšie klíčia po studenej stratifikácii počas 90 až 120 dní. Prudké teplotné zmeny s mrazmi spôsobujú jej vymŕzanie.

Význam a využitie

Hlohyňa šarlátová dobre znáša rez, a tak sa jej kry často vedú po stenách budov, ktoré tak nadobúdajú v jesenných mesiacoch zaujímavý vzhľad. Oranžová farba malvičiek v kontraste s tmavou lesklou zelenou farbou listov a plody dlho vytrvávajú na kroch (pokiaľ ich nezozobú vtáky), sú jej najväčšou ozdobou. Preto sa stala vhodným doplnkom modernej architektúry. Z jej plodov sa niekedy varila marmeláda.

Hrozby a choroby

Bakteriálne patogény, ktoré parazitujú na hlohyni šarlátovej, zahŕňajú druhy Erwinia amylovora, ktorá spôsobuje spálu, vážnu chorobu jabloní a hrušiek a Pseudomonas syringae. Infekcia ňou spôsobená záčina v kvetoch a cez odumreté kvety môže preniknúť do ovocia, prípadne sa môže usadiť aj v živom dreve a odtiaľ expandovať do celého stromu. Otvorené rany vytvárajú veľké rakovinové novotvary a nakoniec strom odumrie. Sekundárna infekcia je možná prerezávaním a dokonca aj čerstvými jazvami po opadaných listoch.

Z hubových škodcov je to druh Venturia inaequalis. V osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia sa najmä v strednej Európe rozšírilo hubové ochorenie malvíc, ktoré úplne potláčalo efekt, pre ktorý sa hlohyne pestujú. Z motýľov hostiteľa napadá drobný druh Phyllonorycter leucographella. Jeho larvy sa živia listovými šťavami a vytvárajú na listoch plošné míny. Tento druh bol pravdepodobne začiatkom 20. storočia obmedzený iba na oblasť Stredozemného mora. Od svojho prvého pozorovania v Holandsku (1984) sa tento druh rýchlo rozšíril a stal sa extrémne bežným v záhradách a parkoch približne do roku 2006. Po tomto čase početnosť prudko klesla. Aj v Nemecku a Británii zaznamenal tento druh prudký nárast. Z vošiek sú to druhy; Eriosoma lanigerum, ktorý žije v kolóniách chránených voskom v štrbinách a ranách kôry. Napadnuté konáriky môžu byť znetvorené opuchmi podobnými rakovine (v sadoch je to vážny škodca). Druhým je voška jabloňová (Aphis pomi). Napadnuté listy sa rolujú ale nemenia farbu.

Galéria

• 
  Hlohyňa šarlátová; vrchná strana listov
• 
  Hlohyňa šarlátová; spodná strana listov
• 
  Hlohyňa šarlátová; súkvetie s vyvíjajúcimi sa kvetmi (máj)
• 
  Hlohyňa šarlátová; nezrelé plody (leto)
• 
  Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (október)
• 
  Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (jeseň)
• 
  Hlohyňa šarlátová; zrelý plod so semienkami
• 
  Hlohyňa šarlátová; konárik s tŕňmi
• 
  Hlohyňa šarlátová; kôra
• 
  Hlohyňa šarlátová; ker (september)

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlohyňa šarlátová
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlohyňa šarlátová