Hmota (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.

Chápe sa buď ako beztvará látka (gr. hýlé), ktorá až spojením s tvarom dáva konkrétne súcna, alebo ako objektívna realita (existujúca mimo nášho vedomia).

V materializme sa hmota najprv (mechanistický materializmus) chápala ako nedeliteľné a vnútorne nemenné atómy, z ktorých pozostávali všetky predmety, ktoré boli podriadené mechanickým zákonom.

Keď sa ukázalo, že atóm nie je ani najmenšia častica hmoty, ani nemenný, tak časť filozofov dospela k záveru, že hmota neexistuje, ale iná časť, na čele s V. I. Leninom (tzv. dialektický materializmus; Leninovo dielo: Materializmus a empiriokriticizmus) zmenila definíciu hmoty z mechanistického chápania na chápanie vo vzťahu k vedomiu, a to takto:

Hmota je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je daná človeku v jeho pocitoch, ktorú odrážajú naše pocity, pričom hmota existuje nezávisle od pocitov.