Hodinová veža (Pazardžik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hodinová veža
(Часовникова кула)
osmanská hodinová veža
celkový pohľad na vežu z východu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Pazardžik
Mesto Pazardžik
Súradnice 42°11′37.8″S 24°20′05.83″V / 42,193833°S 24,3349528°V / 42.193833; 24.3349528
Dĺžka 4,75 m
Šírka 4,75 m
Výška 27 m
Vznik 1741
Rekonštrukcia 2010
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zrenovovaný
Wikimedia Commons: Unification square clock tower, Pazardzhik
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hodinová veža (bulh. Часовникова кулаČasovnikova kula) je stavba osmanskej hodinovej veže, nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Pazardžik v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pazardžická hodinová veža sa nachádza v centrálnej časti mesta Pazardžik, oproti budove Oblastného riaditeľstva bulharského Ministerstva vnútra na námestí „Săedinenie“, v blízkosti ulice „Gladston“.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá hodinová veža stála na území Pazardžiku už pred rokom 1658,[1][4] a mesto tak bolo jedným z prvých na území dnešného Bulharska s týmto typom stavby.[1][3] V 17. storočí stálo na území Bulharska len asi 20 stavieb tohto typu.[3] Hodinovú vežu v Pazardžiku spomenul vo svojich zápiskoch z ciest po Bulharsku aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi.[4] V roku 1741 bola postavená nová kamenná hodinová veža,[1][2][5] ktorá bola súčasťou pazardžického Kuršum chanu.[4][2][5] Ten bol najväčším chanom[2][5] (chan, nazývaný aj karavanseraj, je typ stavby, ktorý slúžil ako hostinec pre pocestných)[4] na území Bulharska, ktorý bol postavený už v roku 1574,[2][5] pričom hodinová veža stála priamo na vtedajšom nádvorí hostinca.[4] Výstavbu tejto veže financoval osmanský vojenský predstaviteľ Ibrahim aga Hajrulov,[4][7] pričom poznámka o roku výstavby a o tom, kto stavbu financoval, sa dochovala na pamätnej doske na stene hodinovej veže.[7] Do dnešných dní sa dochovala len jedna fotografia z roku 1923 a jedna maľba, ktoré túto pôvodnú vežu znázorňujú.[2] V roku 1928 sa vrchná časť hodinovej veže zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia a zo stavby ostala stáť základná murovaná časť, vysoká približne 6 metrov.[2][7] Približne do roku 1980 sa zachoval aj zvon z veže, ktorý bol uložený v jednej z pazardžických škôl, po tomto roku sa však o jeho ďalšom osude nič nevie.[7] V roku 2010 bola stavba hodinovej veže reštaurovaná a bola znovu postavená vrchná časť v pôvodnom vzhľade.[1][7] Projekt mal starosti architekt Hristo Gerasimov a na obnovu bola v roku 2009 založená finančná zbierka, v rámci ktorej za podarilo vyzbierať viac ako 250 000 bulharských leva, ktoré boli na projekt obnovy veže potrebné. Oficiálne odhalená bola 21. mája 2010, v deň, kedy sa slávi aj sviatok mesta Pazardžik.[7]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základ veže tvorí približne 6 metrov vysoká kamenná stavba štvorcového pôdorysu[5][6] s dĺžkou steny 4,75 metra,[5] ktorá sa smerom nahor zužuje a pokračuje vo forme hranolu (nie je isté, či bol pôvodne šesť, osem, alebo dvanásťstenný) až k vrcholu.[6] Z pôvodnej veže sa do dnešných dní dochovala len základná kamenná murovaná stavba,[1] zvyšok hodinovej veže však bol obnovený a to tak, aby čo najpresnejšie pripomínal pôvodnú stavbu.[1][6] Z pôvodného zhruba šesť metrov vysokého kamenného základu stavba pokračuje najskôr 3 metre vysokým pyramídovitým zúžením a neskôr ako osemstenný hranol vysoký približne 10 metrov. Ďalej sa vo vrchnej časti nachádza štvorstenná hodinová časť, v ktorej sa nachádzajú 4 švajčiarske hodinové mechanizmy[1][7] a nakoniec plechová strecha, ktorou je veža zakončená. Celková výška veže tak dosahuje približne 27 metrov. V časti, kde sa nová časť napája na pôvodnú a kde sa pôvodne nachádzal hodinový mechanizmus, sa nachádza nika, v ktorej bolo osadené súsošie svätých Konštantína a Heleny.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 151. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 417. (po bulharsky)
  3. a b c TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 176. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 260 – 278. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g pochivka.bg
  6. a b c d dnevnik.bg
  7. a b c d e f g h i j pzdnes.com

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]