Hodvábnica jarná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hodvábnica jarná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Entoloma clypeatum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hodvábnica jarná (lat. Entoloma clypeatum, starší názov: zvonovec jarný[1]) je jedlá huba z čeľade hodvábnicovitých (Entolomataceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnica hodvábnice jarnej má 3 – 16 cm široký klobúk, spočiatku zvonkovito klenutý s hrboľom, neskôr plocho rozprestretý, okolo hrboľa zvyčajne prehĺbený, plavý, okrový, okorovohnedastý až bielosivý, jemne vrastene vláknitý, hygrofánny, za sucha hodvábne lesklý, za vlhka trochu slizký, za mladi na okraji podvihnutý, potom ostrý a poprehýbaný, v starobe lúčovito rozpukaný. Lupene sú 8 – 15 mm široké, dosť riedke, pri hlúbiku vykrojené, najprv belavé, neskôr mäsovoružové.[2] Hlúbik je 5 – 12 cm dlhý, 1 – 4 cm hrubý, nepravidelne valcovitý, biely, vrastene vláknitý, lesklý, plný, iba v strede vatovito vypchatý.[3] Dužina je biela, pod pokožkou klobúka jemne hnedastá, má miernu chuť a múčnu vôňu.[2][4] Výtrusy sú v obryse takmer guľovité, šesťhranné až sedemhranné, hladké, bieloružové, 9,5 – 12,5 × 8 – 10 μm veľké. Výtrusný prach je ružový.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Hodvábnica jarná rastie od konca apríla do júna, spravidla mimo lesa, v tráve pod slivkami, trnkami, hlohmi a inými rožokvetnými drevinami.[3] Plodnice rastú jednotlivo, ale často i vo veľkých skupinách (aj v zrastencoch).[3]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je to dobrá jedlá huba, ale neskúsení hubári si ju mýlia najmä s prudko jedovatou hodvábnicou veľkou,[5] ktorá sa takmer na nerozoznanie na ňu podobá. Preto pri rozlišovaní týchto druhov treba viac opatrnosti.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DERMEK, Aurel; LIZOŇ, Pavel. Malý atlas húb. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1980. 314 s.
  2. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 312.
  3. a b c d Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 310.
  4. Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 188.
  5. Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 179.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]