Holíčsky hrad
| Holíčsky hrad (Holíčsky zámok) | |
| Holíčsky kaštieľ | |
| Kaštieľ s opevnením | |
 Pohľad na kaštieľ
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský kraj |
| Okres | Skalica |
| Mesto | Holíč |
| Súradnice | 48°48′31″S 17°09′26″V / 48,8086175°S 17,1572228°V |
| Štýl | neskorý barok |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Kaštieľ s areálom, Holíč |
| - dátum vyhlásenia | 1970 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 613/1-34 |
| - dátum zápisu | 14. 9. 1963 |
  | |
 | |
| Wikimedia Commons: Holíč Castle | |
| Webová stránka: Virtualne Zahorie.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Holíčsky hrad (-normovaný názov[3]; iné názvy: Holíčsky zámok, Kaštieľ v Holíči, Holíčsky kaštieľ, (zámok/kaštieľ) Holíč ; historicky: Nový hrad) je barokovo-klasicistickou dominantou Holíča s bastionovým opevnením. Je to zámok, ktorý vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom, ako ho získal v roku 1736 František Lotrinský, čo ho radí medzi cisárske sídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 14. septembra 1963. V registri nehnuteľných NKP pod číslom ÚZPF 613 je registrovaných 34 objektov.[4]
Stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Samotná budova barokovo klasicistického zámku je tvorená tromi krídlami v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená štvorcová terasa s nárožnými väžičkami. Je obklopená štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do západného krídla cez vstupnú bránu. Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby štvorcového tvaru so štyrmi Bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov. Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý most cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. K zámku priliehajúce priestory niekdajšieho parku a bažantnice ako aj rybníka sú ohradené kamenným barokovým múrom.
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia, kedy za socializmu kaštieľu hladali nové spoločenské využitie. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Začiatkom 21. storočia boli do rekonštruovaných priestorov umiestnené expozície múzea keramiky a časť priestorov je využívaná na kultúrne a spoločenské účely. Akustika kaplnky je využívaná na koncerty vážnej hudby.[5]
História[upraviť | upraviť zdroj]
- 12. storočie - Wywar - Nový hrad - najstaršie označenia Holíča vzťahujúce sa k pôvodnému vodnému hradu
- 1315 - hrad sa stáva predmetom bojov medzi vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho a českým vojskom Jána Luxemburského
- 14. storočie - v jeho prvej polovici postavený obytný dvojvežový palác
- 15. storočie - palác rozšírený o ďalšie krídlo, opevnenie je nanovo vybudované
- 1627 - dobytie hradu Gabrielom Bethlenom
- 17. storočie - kvôli neustávajúcemu Tureckému nebezpečiu vybudované bastiónové opevnenie s prepojením podzemnou chodbou s pôvodným opevnením
- 1736 - predáva Jozef Czobor majetky v Holíči a Šaštíne, kaštieľ sa stáva majetkom Františka Lotrinského, čiže Habsburgovcov
- 1749-1754 - vybudované letné cisárske sídlo, pod vedením architektov: Francúz J. N. Jadot a neskôr Rakúšan F. A. Hillebrandt. Na výzdobe reprezentačných vnútorných priestorov pracoval J. B. Chamant. Prebudovanie pôvodne blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ.[6]
- 1918 - kaštieľ prechádza do rúk česko-slovenského štátu
- 1963 - národná kultúrna pamiatka[4]
- 1974 - obnova so zameraním na spoločenské využitie
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Západné krídlo s bránou -
Pohľad na kaštieľ od juhovýchodneho bastionu -
Opevnená terasa zo severoýchodnou vežičkou -
Expozícia cechov a remesiel -
Kaplnka
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ [1]
- ↑ a b Pamiatkový úrad SR Register nehnuteľných NKP č ÚZPF 613
- ↑ http://www.obnova.sk/clanok/kastiel-v-holici-pomoze-otto-von-habsburg
- ↑ http://cestovanie.sme.sk/c/3129523/holic-chce-prilakat-turistov-opravenym-holicskym-zamkom.html
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holíčsky hrad
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Holíčsky Kaštieľ na Virtuálne Záhorie.sk
- PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 134.
- Kaštieľ Holíč na Region-Slovensko.sk
- RAGAČ Radoslav (ed.): Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského. Skalica: RRA, 2010, s. 23.
- Archeológ:Bastion v sebe ukrýva tajpmstvá na Zahorie.Sme.sk
- Grznár, P. - Zelinka, M. Nové poznatky o severovýchodnom bastióne opevnenia kaštieľa v Holíči, Pamiatky Trnavy a trnavského kraja 14 - Zborník zo seminára, KPÚ TRnava, 2011, s. 23-30.
