Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Homôľka
vrch
Homôľka od západu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Žilinský
Okresy Brezno, Liptovský Mikuláš
Obce Polomka, Malužiná
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Hron, Váh
Nadmorská výška 1 659,6 m n. m.
Súradnice 48°54′34″S 19°51′46″V / 48,9094°S 19,8629°V / 48.9094; 19.8629
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Polomky
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Homôľka (1660 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Homôľka (1 659,6 m n. m.[1][2]) je vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží nad Polomkou, približne 19 km severovýchodne od Brezna.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Žilinského kraja, okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Polomka a Malatiná.[5] Vrch sa nachádza nad rovnomenným sedlom a najbližšími sídlami sú južne ležiaca Závadka nad Hronom, Polomka a Bacúch, severozápadne sa nachádza Vyšná a Nižná Boca a Malužiná. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Homôľka je súčasťou hlavného hrebeňa, medzi Bacúšskym sedlom a sedlom Priehyba. Západným smerom leží Babina (1 516 m n. m.), Havrania poľana (1 432 m n. m.) a Vrbovica (1 394 m n. m.), severným Kvasna (1 424 m n. m.), Domárka (1 464 m n. m.), Veľký bok (1 727 m n. m.) a Zadná Široká (1 534 m n. m.), východným Oravcová (1 544 m n. m.) a sedlom Homôľka oddelená Zadná hoľa (1 620 m n. m.) a južným smerom je v diaľke ponad Horehronské podolie vidieť Fabovu hoľu (1 439 m n. m.).[2] Severnú časť masívu odvodňuje Malužiná a jej prítok Hodruša do Váhu, voda z južných svahov odteká Ždiarskym potokom a Rakyťankou do Hrona. Vrchol traverzuje značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.[3]

Západné a južné svahy sú zarastené kosodrevinou, severné a východné svahy postupne zarastajú riedkymi zakrpatenými smrekmi. Vrchol je porastený brusnicami a vresom, nižšie položené smrekové lesy sú značne zdecimované vetrovými kalamitami a následnou "kôrovcovou" ťažbou. Na severných svahoch Homôľky sú dodnes patrné pozostatky po dávnej baníckej činnosti.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo na vrchol nevedie značený turistický chodník, južným smerom vedie traverzom hlavná Nízkotatranská hrebeňová magistrála. Z vrcholu je nerušený výhľad, len severnému horizontu dominuje neďaleký masív Veľkého Boku (1 727 m n. m.), na ktorý vedie žlto značený chodník zo susednej Zadnej hole (1 620 m n. m.).

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]