Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°17′10″S 17°09′58″V / 48,286°S 17,166°V / 48.286; 17.166
Homoľské Karpaty
geomorfologická časť
Malých Karpát
Cvičná lúka.jpg
Partizánska lúka v južnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okresy Malacky, Pezinok, Bratislava III a IV
Časť Pezinských Karpát
Hranice Smolenická vrchovina, Biele hory, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina, Stupavské predhorie, Lamačská brána, Bratislavské predhorie, Podunajská rovina, Šúr
Podmalokarpatská pahorkatina
Mestá Bratislava, Modra, Pezinok
Rieky Gidra, Stupavský potok, Vydrica
Súradnice 48°17′10″S 17°09′58″V / 48,286°S 17,166°V / 48.286; 17.166
Najvyšší bod Veľká homoľa[1]
 - výška 709 m n. m.
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - poloha Rača
 - výška cca 140 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Homoľské Karpaty[2] je geomorfologická časť Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[3] Leží v južnej polovici podcelku a zaberá územie od Bratislavy po Doľany.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťMalé KarpatyPezinské KarpatyHomoľské Karpaty
***

Územie sa nachádza v juhozápadnej polovici Malých Karpát a zaberá celú južnú časť podcelkou Pezinské Karpaty. Tvorí hornaté územie, ktoré dosahuje na Veľkej homoli výšku 709 m n. m. Rozkladá sa od okraja Bratislavy na juhu, po Doľanskú dolinu, pričom na juhovýchodnom okraji ležia tiež mestá Modra a Pezinok. V rámci pohoria susedí na severe Smolenická vrchovina, Biele hory a Kuchynská hornatina, na západe Stupavské predhorie, všetko geomorfologické časti Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny. Juhozápadným smerom pokračujú Devínske Karpaty a ich časti Lamačská brána a Bratislavské predhorie. Juhovýchodný okraj lemuje Podunajská rovina, jej časť Šúr a Podmalokarpatská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny.[3]

Západná časť Pezinských Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, východne situované oblasti patria do povodia Váhu a Malého Dunaja. Z množstva potokov sú najvýznamnejšie Gidra, Stupavský potok a Vydrica.

Sídlami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (LozornoPlavecký MikulášJablonica) a I/2 (MalackyBratislava), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/502 (SmolenicePezinokBratislava) a strednou časťou vedie cesta II/503 (MalackyPernekPezinská Baba).[4]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Celá táto časť pohoria je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Z chráneného územia sú vyňaté len osídlené okrajové časti. Osobitne chránenými územiami sú tu národná prírodná rezervácia Hajdúchy, prírodná rezervácia Jurské jazero, Nad Šenkárkou, Strmina a Zlatá studnička, prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka, Rösslerov lom a Tisové skaly a chránený areál Svätojurské hradisko.[4]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Poloha Pezinských Karpát toto územie predurčuje byť turisticky atraktívnym. Okrajové časti zasahujú na úpätie pohoria a veľká časť Homoľských Karpát tvorí tzv. Bratislavský lesný park. Oblasť je vybavená hustou sieťou značených chodníkov, do niekoľkých lokalít je možný prístup cestou. Najznámejšími strediskami letnej či zimnej turistiky je horské sedlo Pezinská Baba s rovnomenným lyžiarskym strediskom, lokalita Piesok – Zochova chata, ModraHarmónia a okolie Kamzíka. Z pamiatok zaujmú hrady Červený Kameň, Biely Kameň a hradisko Neštich.

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť kód]

Značené chodníky[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  2. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  4. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]