Hongkong (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hong Kong
Ostrov
Poloha južná časť Hongkongu
 - súradnice 28°15′18″S 114°11′42″V / 28,25500°S 114,19500°V / 28.25500; 114.19500
Najvyšší bod Victoria Peak
 - výška 552 m n. m.
Rozloha 80,72 km² (8 072 ha)
Obyvateľstvo 1 195 529 (2020)
Hustota 14 810,82 obyv./km²
Wikimedia Commons: Hong Kong Island
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrov Hongkong (čín. 香港島) sa nachádza v južnej časti Hongkongu, osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky. S rozlohou približne 80 km² je druhým najväčším ostrovom Hongkongu.[1] Nachádza sa na ňom obchodné, finančné a administratívne centrum Hongkongu. Ostrov Hongkong sa po skončení Prvej ópiovej vojny v roku 1842 stal britskou kolóniou a ostal ňou až do roku 1997, keď prešiel pod čínsku správu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Po ostrove Lantau je ostrov Hongkong druhým najväčším v Hongkongu a zaberá približne 7% osobitnej administratívnej oblasti. Približne 7 km² rozlohy ostrova tvorí pôda rekultivovaná z mora. Severné pobrežie ostrova sa nachádza vo Viktóriinom prístave, ktorý ostrov oddeľuje od polostrova Kowloon.

Administratívne sa ostrov Hongkong delí na štyri okrsky, a síce Central and Western District, Wan Chai District, Southern District a Eastern District.

Populácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov Hongkong je husto obývaný, predovšetkým oblasti na jeho severnej strane, a patrí medzi najhustejšie zaľudnené oblasti na svete. Na ostrove býva takmer pätina celkovej populácie Hongkongu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 na ostrove žilo 1 195 529 obyvateľov, z toho 85 % etnických Číňanov, 5,6 % Filipíncov, 2,6 % Indonézanov, a 2,5 % belochov.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy ukazujú, že ostrov bol obývaný už pred viac než 6000 rokmi. Od obdobia dynastie Ťin v treťom storočí n.l. bola oblasť pod vplyvom čínskych vládcov. Pred príchodom Britov v 19. storočí ostrov obývali viaceré národnosti južnej Číny: na východe ostrova boli farmári národnosti Hakka, v centrálnej a západnej časti národnosti Hoklo a Punti (Kantončania) a južné brehy ostrova, v oblasti dnešnej štvrti Aberdeen, žili tzv. ľudia z lodí národnosti Tanka.

Po Prvej ópiovej vojne (1839-1842) a následnej Nankinskej zmluve (1842) sa ostrov Hongkong stal kráľovskou kolóniou Veľkej Británie. V severnej časti ostrova bolo založené mesto Victoria, ktorí bolo administratívnym centrom kolónie. Napriek tomu, že na ostrove v čase príchodu Britov žilo niekoľko tisíc miestnych obyvateľov, vtedajší minister zahraničných vecí Lord Palmerston o ňom vyhlásil, že je holá skala (barren rock).[3]

Počas Druhej svetovej vojny bol Hongkong napadnutý Japonským cisárstvom a v decembri 1941 sa na ostrove Hongkong odohrali posledné boje medzi britskými a japonskými jednotkami. Ostrov definitívne padol na prvý sviatok vianočný, 25. decembra 1941, čím vošiel tento deň do miestnych dejín ako "čierne vianoce". Japonská okupácia, ktorá sa skončila v auguste 1945 kapituláciou americkým jednotkám, viedla k drastickému poklesu populácie ostrova, z 1,6 milióna v roku 1941 na 600 tisíc v roku 1945.

Ostrov Hongkong prešiel s ostatnými časťami bývalej britskej kolónie pod čínsku správu 1. júla 1997.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrove Hongkong je sedem liniek hongkonského metra. Výlučne na ostrove sú dve linky: Island line a South Island line, cez more spája ostrov Hongkong s polostrovom Kowloon a ostratnými oblasťami Hongkongu päť ďalších liniek: Tung Chung line, Airport Express line, Tsuen Wan line, Tseung Kwan O line a East Rail line.

Cez Viktóriin prístav je ostrov Hongkong spojený s Kowloonom štyrmi tunelmi metra a ďalšími tromi automobilovými tunelmi. Medzi Hongkongom a Kowloonom nie sú postavené žiadne mosty, avšak dva mosty spájajú ostrov Hongkong s menším ostrovom Ap Lei Chau, ktorý leží južne od Hongkongu.

Na ostrove Hongkong taktiež premávajú električky firmy Hong Kong Tramways a lanová dráha Peak Tram, ktorá vozí turistov na najvyšší vrchol ostrova, Victoria peak. Trajekty spájajú obchodné centrum Central s ostrovmi ako Lantau, Lamma, alebo Cheung Chau.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hong Kong 2020: The Facts [online]. yearbook.gov.hk, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. 2021 Population Census - District Profiles [online]. census2021.gov.hk, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 280-281