Honvéd

Honvéd[2][3] (iné názvy: domobranec[3][4], vlastibranec[2], zemebranec[5]; staršie: krajinský obranca[3], zemský obranca[3]; maď. honvéd) je od roku 1848 príslušník (resp. niekedy len určitý typ príslušníka) uhorskej a (od roku 1920) maďarskej armády.
Honvédi ako hromadné označenie, resp. nimi tvorená armáda, i ich činnosť sa označujú ako honvédstvo[3][6][7] (iné názvy: honvéd[8], domobrana[9][3], vlastibrana[2], zemebrana[10], landvér[11], staršie: krajinská obrana[3], zemská obrana[3]; maď. honvédség pre skupinu ľudí a honvédelem pre činnosť).
Maďarské slovo honvéd(ség) vzniklo ako kalk nemeckého ekvivalentu Landwehr (doslova: obrana krajiny, obrana zeme, zemebrana).[12]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku, t. j. v období Uhorskej revolúcie v rokoch 1848 až 1849, bol honvéd člen maďarskej revolučnej armády. Táto si zvolila za cieľ obranu slobody a nezávislosti Uhorska.[2][9]
V období 1868 – 1918, čiže počas Rakúsko-Uhorska, bol honvéd vojak osobitnej časti rakúsko-uhorskej armády, ktorá sa oficiálne nazývala Magyar Királyi Honvédség (po nemecky: Königlich ungarische Landwehr; zvyčajné slovenské preklady: Uhorská kráľovská domobrana, Uhorská kráľovská vlastibrana, Uhorská kráľovská zemebrana, Uhorské kráľovské honvédstvo[13]). Existovala popri spoločnej časti rakúsko-uhorskej armády. Priamo podliehala uhorskému ministerstvu obrany.[9][2]
V rokoch 1920 až 1951 bol honvéd vojak armády Maďarského kráľovstva. Táto sa v rokoch 1922 až 1945 oficiálne nazývala Magyar Királyi Honvédség (zvyčajné slovenské preklady: Maďarská kráľovská armáda, Maďarská kráľovská domobrana, Maďarská kráľovská vlastibrana, Maďarské kráľovské honvédstvo[14]) a v rokoch 1945 - 1951 Magyar Honvédség (zvyčajné slovenské preklady: Maďarská armáda, Maďarská domobrana, Maďarská vlastibrana, Maďarské honvédstvo).[15][9][2][16]
Od roku 1990 je honvéd príslušník maďarskej armády. Táto sa dnes oficiálne nazýva Magyar Honvédség (zvyčajné slovenské preklady: Maďarská armáda[17], Obranné sily Maďarska[17], Maďarské ozbrojené sily[18]).[2][17] V slovenčine je použitie slova honvéd na označenie súčasného maďarského vojaka veľmi zriedkavé.[chýba zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ honvéd. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zv. I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 604.
- 1 2 3 4 5 6 7 honvéd. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied, Encyklopedický ústav, 2010, [cit. 2026-07-30]. Poznámka: v článku je nesprávne uvedené, že honvéd je od roku 1990 príslušník len pozemných vojsk (správne má byť všetkých ozbrojených síl) Maďarska, a že sa po vojne názov honvéd používal do roku 1948 (správne má byť do roku 1951). K tomuto pozri ostatné citované zdroje článku.. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 CZAMBEL, S. Príspevky k dejinám jazyka slovenského. Budapešt : Nákladom vlastným, 1887. 130 s. Dostupné online. S. 122 a nasl.
- ↑ domobranec. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zv. I. a – k. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 296.
- ↑ zemebranec. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zv. V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 592. , v spojení napríklad s HORVÁTH, Jakub. Posledná vojna rakúsko-uhorskej monarchie : [rakúsko-uhorská armáda v rokoch 1914 – 1918]. 1. vyd. Banská Bystrica : Jakub Horváth, 2008. 215 s. ISBN 978-80-970040-6-4. S. 12.
- ↑ honvédstvo. In: JÁNOŠÍK, Anton; JÓNA, Eugen. Slovník spisovného jazyka slovenského. Zv. 1 A – J. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1946. 992 s. S. 750.
- ↑ honvéd. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zv. I. a – k. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 505.
- ↑ DANGL, Vojtech. Pod zástavou cisára a kráľa : (kapitoly z vojenských dejín Slovenska 1848 – 1914). Bratislava : TypoSet, 2009. 280 s. ISBN 978-80-970264-7-9. S. 59.
- 1 2 3 4 domobrana. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zv. I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 547.
- ↑ HORVÁTH, Jakub. Posledná vojna rakúsko-uhorskej monarchie : [rakúsko-uhorská armáda v rokoch 1914 – 1918]. 1. vyd. Banská Bystrica : Jakub Horváth, 2008. 215 s. ISBN 978-80-970040-6-4. S. 12.
- ↑ landvér. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 653.
- ↑ honvéd [online]. arcanum.com, [cit. 2026-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Svetové udalosti. in: Nový obrázkový rodinný kalendár na rok 1915. č. 1 1915. S. XIV
- ↑ LIPTÁK, Lipták. Slovensko v 20. storočí. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968. 365 s. S. 162.
- ↑ Honvédség [online]. arcanum.com, [cit. 2026-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Honvédelem. A világtörténelem legendás hadseregei (4. rész) [online]. honvedelem.hu, 2013-06-01, [cit. 2026-07-31]. Dostupné online.
- 1 2 3 PÁSZTOR, Ladislav. Nová národná bezpečnostná stratégia Maďarska. Vojenské reflexie (Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši), jún 2020, roč. XV, čís. 1, s. 146 – 161, pozri s. 159. Dostupné online [cit. 2026-08-03]. ISSN 1336-9202. Poznámka: To, čo autor označuje ako „Ozbrojené sily Maďarska“ (t. j. Obranné sily, polícia, spravodajské služby atď.) je v skutočnosti bývalý maďarský legislatívny pojem „fegyveres szervek“, doslova „branné orgány“.
- ↑ Maďarsko. in: Obrana č. 17 2001. S. 9