Horná Súča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°58′00″S 17°58′00″V / 48,966667°S 17,966667°V / 48.966667; 17.966667
Horná Súča
obec
Krasin Biele Karpaty.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 315 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 17°58′00″V / 48,966667°S 17,966667°V / 48.966667; 17.966667
Rozloha 53,82 km² (5 382 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 382 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 62,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Juraj Ondračka[3] (nezávislý)
PSČ 913 33
ŠÚJ 506010
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Horná Súča 233
913 33 Horná Súča
E-mailová adresa ocuhornasuca@ismo.sk
Telefón 649 32 204
Fax 649 32 204
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Horná Súča
Webová stránka: www.hornasuca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Horná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Nachádza sa 16 km od Trenčína. Je hraničnou obcou s Českom (14 km).

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec patrí k jednej z najväčších dedín na strednom Považí. Z minulosti si uchováva svoj rázovitý charakter. Zložená je z centrálnej osady a z kopaníc (Bojková, Čerešenky, Dolná Závrská, Drhákovci, Dúbrava, Horná Závrská, Jurovci, Krásny Dub, Kuciakovci, Mičákovci, Mituchovci, Repákovci, Stehlíkovci, Štefánkovci, Štetinovci, Tarabus, Trnávka, Včelíny a Vlčí vrch).

Horná Súča leží v pohorí Biele Karpaty. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanka, ktorá je prítokom Váhu, vo výške 290 m n. m. Najvyšším bodom je vrch Javorník s nadmorskou výškou 783 m n. m.. Nižšie vrchy sú Čerešienky (758 m n. m.), Chabová (751 m n. m.), Košáre (700 m n. m.) a Fornáková (627 m n. m.).

Lesy sú tvorené prevažne bukom, smrekom, dubom i smrekovcom opadavým. V okolí sú bohaté náleziská orchidejovitých kvetov - najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Celá obec spadá do CHKO Biele Karpaty s 2 prírodnými rezerváciami. V nálezisku Horná Závrská sa na ploche 1,5 ha chráni močiarna flóra a fauna. V nálezisku Debšín sa chránia na rozlohe 9,61 ha vodou napojené svahy s bohatým výskytom prasličky obrovskej. V prírodnej pamiatke Včelíny na rozlohe 1,29 ha sa chránia oligotrofné trávnaté spoločenstvá. Pri obci sa nachádza prameň Michala Rešetku, z ktorého vyviera prírodná hydrouhličitanová mineralizovaná voda.

Krásny Dub[upraviť | upraviť kód]

Krásny Dub je kopanica, ktorá spadá pod samosprávu obce Horná Súča. Je zložená z dvoch častí, ktoré nie sú geograficky od seba príliš vzdialené, ale komunikačne nie sú spojené: Krásny Dub (alebo aj U Krovinov) a U Cverenkov.

Táto osada patrí k ďalším kopaniciam rozstrateného charakteru obce. U Krovinov žije približne 40 obyvateľov, hlavne poproduktívneho veku. U Cverenkov žije asi 130 ľudí. Z oboch častí chodia ľudia pracovať do obce, Trenčína alebo okolitých dedín. Vybavenosť službami je minimálna až žiadna. U Krovinov bola funkčná požiarna zbrojnica, ale kvôli nepotrebnosti sa zrušila. Kopanica bola zasiahnutá aj druhou svetovou vojnou, keď nacisti vypálili sedem domov. Túto udalosť pripomína pamätník.

Symboly obce[upraviť | upraviť kód]

Opis erbu - podobizeň sv. Jána Nepomuckého s 5 hviezdami okolo hlavy na červenom pozadí, naľavo obrátený strieborný polmesiac a napravo slnko

Symbolom obce je Sučanský hlásnik, ktorý stojí na námestí v Hornej Súči.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá zmienka o obci je z roku 1208 v darovacej listine pre nitrianskeho biskupa a spomína sa pod názvom de Sucsa. V roku 1244 daroval kráľ Belo IV. územie Súče Bohumírovi s presne udelenými hranicami. Prvá zmienka o rozdelení Súče je v listine zo dňa 11. júna 1439, kde sa spomína Veľká (Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Okolo roku 1700 sa Horná Súča osamostatnila od Dolnej a postupne sa rozrastala. V roku 1958 postihla Hornú Súču choroba šarlach, ktorá vtedy zabila 200 detí.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Oltár kostola sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť kód]

Rímskokatolícky kostol sa nachádza priamo v Hornej Súči. Dal ho postaviť gróf Ján Illesházy roku 1771, kedy vznikla aj farnosť a bola založená prvá škola. Neskôr (1909) boli k nemu pristavané aj bočné lode. Bol pôvodne barokového charakteru. Klasicistický oltár pochádza z 1. pol 19. storočia. Zo stropu na pravej strane presbytéria visí večné svetlo z roku 1786. V pravej bočnej lodi sa nachádza menší jednoduchší oltár z 1. polovice 19. storočia. Vo výklenku stojí socha Madony z 1. pol. 20. st. a v druhej bočnej lodi je socha Božského srdca Ježišovho. Pod chórusom visí Immaculata (Nepoškvrnené počatie) z roku 1826. Je to najstarší obraz.

Za kostolom sa nachádza pamätník padlých v 1. svetovej vojne.

Kaplnka sedembolestnej panny Márie[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v časti Dúbrava a pochádza z roku 1993.

Kaplnka na Vlčom Vrchu[upraviť | upraviť kód]

Táto kaplnka je zasvätená Ružencovej Panne Márie.

Kaplnka sv. Michala[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v blízkosti minerálneho prameňa Slatina.

Vrch Krasín[upraviť | upraviť kód]

Krasín

Krasín bol dôležitým hradiskom v dobe bronzovej, čo vieme z nálezov keramiky a bronzových výrobkov. Z obdobia sťahovania národov sa tu zanechali železné poľnohospodárske výrobky. V stredoveku na vrchu vybudovali pohraničný hrad, ktorý strážil prechod z Uhorska na Moravu. Pravdepodobne ho dal vystavať Bogomir v dobe tatárskeho vpádu. Hrad bol zrúcaný roku 1550.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky
Dom smútku Hlohové - starý cintorín

Obec reprezentuje dychová hudba Hornosúčanka, Chabovienka, Vlčovanka a hudobné skupiny HorSus, DŠBand, Grand , a Mladík, spevácky zbor Hornosúčan, ktorý bol založený roku 1974, mužská spevácka skupina Chotár (založená 2008), folklórne súbory Čajka (založená 1996) a Kukulienka.

Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia, napr. dožinky, obecný bál, festival dychových hudieb Okolo Súče, festival speváckych zborov a stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej.

Súčasť obce tvoria organizácie a spolky:

  • Dobrovoľný hasičský zbor
  • Futbalový klub Horná Súča
  • Jednota dôchodcov
  • Zväz chovateľov poštových holubov
  • Poľovnícke združenie Hložec
  • Slovenský zväz včelárov ZO Trenčín
  • Zväz protifašistických bojovníkov

Hospodárstvo[upraviť | upraviť kód]

Do roku 1720 sa v obci nachádzali 3 mlyny, valachovňa, pivovar a pálenica. V roku 1790 sa pristavali ďalšie 3 mlyny, ale k dnešku sa z nich nezachovalo nič. No páleničiarska tradícia pretrváva dodnes.

V súčasnosti medzi dôležité firmy patrí podnik Agrosúča,a.s. (bývalý Poľnohospodársky podnik,a.s. Súčanka, predtým ŠM Horná Súča). Zaoberá sa rastlinnou, živočíšnou a mliečnou výrobou a drevovýrobou. Ďalším subjektom je Tradičná pekáreň, s r.o.

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]