Hornádske podolie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hornádske podolie
geomorfologický podcelok
Okolie Spišských Tomášoviec
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Prešovský
Okresy Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica
Nadradená
jednotka
Hornádska kotlina
Susedné
jednotky
Vikartovská priekopa
Dúbrava, Popradská kotlina
Levočské planiny
Medvedie chrbty
Sľubica, Roháčka
Hnilecké vrchy
Havranie vrchy
Slovenský raj
Podradené
jednotky
Novoveská kotlina
Vlašská kotlina
Kluknavská kotlina
Mestá Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy
Súradnice 48°54′58″S 20°36′40″V / 48,916°S 20,611°V / 48.916; 20.611
Najnižší bod koryto Hornádu na juhovýchodnom okraji
 - výška cca 350 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hornádske podolie je geomorfologický podcelok Hornádskej kotliny. Podolie utvorila rieka Hornád, ktorá spája tri menšie kotliny, lokalizované severne od Slovenského rudohoria.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podolie sa tiahne západo-východným smerom od Kozích chrbtov po Čiernu horu. Na západe pokračuje Hornádska kotlina Vikartovskou priekopou, na severozápade nadväzuje Dúbrava (podcelok Kozích chrbtov) a Popradská kotlina, patriaca do Podtatranskej kotliny. Na krátkom úseku na severe sa Hornádske podolie dotýka Levočských planín (podcelok Levočských vrchov), zvyšok územia susedí s podcelkom Medvedie chrbty. Na východe susedí podcelkom Sľubica pohorie Branisko a Roháčkou aj Čierna hora. Na juhu sú Volovské vrchy a ich podcelky Hnilecké a Havranie vrchy a Slovenský raj, ktorý je súčasťou Spišsko-gemerského krasu.[1]

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Člení sa na tri časti:[1]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Územím kotlín vedie viacero ciest regionálneho významu, nad ktoré významom vyčnieva severným okrajom vedúca diaľnica D1, v trase ktorej vedie európska cesta 50. V jej blízkosti vedie i cesta I/18 z Popradu do Prešova, na ktorú sú napojené cesty do Spišskej Novej Vsi, Hnilca alebo Krompách. Centrálnou časťou kopíruje údolie Hornádu železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.