Hornádske podolie
| Hornádske podolie | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Spišských Tomášoviec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Košický, Prešovský |
| Okresy | Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica |
| Nadradená jednotka |
Hornádska kotlina |
| Susedné jednotky |
Vikartovská priekopa Dúbrava, Popradská kotlina Levočské planiny Medvedie chrbty Sľubica, Roháčka Hnilecké vrchy Havranie vrchy Slovenský raj |
| Podradené jednotky |
Novoveská kotlina Vlašská kotlina Kluknavská kotlina |
| Mestá | Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy |
| Súradnice | 48°54′58″S 20°36′40″V / 48,916°S 20,611°V |
| Najnižší bod | koryto Hornádu na juhovýchodnom okraji |
| - výška | cca 350 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hornádske podolie je geomorfologický podcelok Hornádskej kotliny. Podolie utvorila rieka Hornád, ktorá spája tri menšie kotliny, lokalizované severne od Slovenského rudohoria.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podolie sa tiahne západo-východným smerom od Kozích chrbtov po Čiernu horu. Na západe pokračuje Hornádska kotlina Vikartovskou priekopou, na severozápade nadväzuje Dúbrava (podcelok Kozích chrbtov) a Popradská kotlina, patriaca do Podtatranskej kotliny. Na krátkom úseku na severe sa Hornádske podolie dotýka Levočských planín (podcelok Levočských vrchov), zvyšok územia susedí s podcelkom Medvedie chrbty. Na východe susedí podcelkom Sľubica pohorie Branisko a Roháčkou aj Čierna hora. Na juhu sú Volovské vrchy a ich podcelky Hnilecké a Havranie vrchy a Slovenský raj, ktorý je súčasťou Spišsko-gemerského krasu.[1]
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Člení sa na tri časti:[1]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Územím kotlín vedie viacero ciest regionálneho významu, nad ktoré významom vyčnieva severným okrajom vedúca diaľnica D1, v trase ktorej vedie európska cesta 50. V jej blízkosti vedie i cesta I/18 z Popradu do Prešova, na ktorú sú napojené cesty do Spišskej Novej Vsi, Hnilca alebo Krompách. Centrálnou časťou kopíruje údolie Hornádu železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-07-26]. Dostupné online.
- 1 2 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.