Horné Chlebany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°36′16″S 18°13′21″V / 48,6045°S 18,2224°V / 48.6045; 18.2224
Horné Chlebany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Región Nitra
Nadmorská výška 172 m n. m.
Súradnice 48°36′16″S 18°13′21″V / 48,6045°S 18,2224°V / 48.6045; 18.2224
Rozloha 3,8 km² (380 ha) [1]
Obyvateľstvo 369 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 97,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1328
Starosta Jozef Ladický[3] (SMER-SD)
PSČ 956 31 (pošta Krušovce)
ŠÚJ 556351
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
OcÚ Horné Chlebany
E-mailová adresa hornechlebany@seznam.cz
Telefón 038/5300234
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horné Chlebany (maď. Felsőhelbény) sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícka kaplnka Škapuliarskej Panny Márie z roku 1729.

Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Horné Chlebany leží v severnej časti Nitrianskeho kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tribečským a Inoveckým pohorím. Na severovýchode sa nachádza Strážovská hornatina, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi. Stred obce je 172 m n. m. a na území sa nadmorská výška pohybuje v rozmedzí 169 – 233 m n. m. Vedie cez ňu hlavná cesta od Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína a 2 km od nej sa nachádza železničná stanica Bošany.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V miernom klimatickom pásme sa darí obilninám, kukurici, repe, strukovinám, zemiakom a bežnej zelenine; ovocným stromomjabloniam, hruškám, čerešniam, orechom, marhuliam) a v priaznivých klimatických podmienkach dozrievajú i broskyne. Slivky zo záhrad vymizli po napadnutí šárkou.

Pri rieke Bebrave rastú rôzne druhý vŕb a jelše. V katastrálnom území obce v časti zvanej Hlbočina je pozostatok dvoch radov čerešní, pri ktorých sú rozrastené agáty, hloh, chabzda, baza čierna, bršlen, trnky, rešetliak prečisťujúci, plamienok plotný a šípové kry. Na miestnom cintoríne je chránený strom javor mliečny.

Z divých zvierat sa v okolí obce zdržiavajú kačice divé, bažanty, jarabice a zajace poľné, škrečky, myši, potkany vodné a lasice. Z vtákov sú to sýkorka belasá, sýkorka veľká, penica, zelienka obyčajná, strnádka, stehlík, žltochvost, ďateľ, kanárik poľný, drozd, škovránok i slávik. Z dravých vtákov sú to sokol myšiar a myšiak hôrny. Bežne sa tu vyskytujú aj vrabce, straky, havrany a vrany. Na majeri hniezdia plamienky driemavé a netopiere. V kanáli za Kračinou sa zdržiavajú ondatry, žaby, ropuchy a skokany zelené.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Raná história osídlenia a vznik obce[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné Ponitrie bolo už na konci 5. storočia značné kultivované a osídlené. Na pravobrežných prítokoch Nitry bolo slovanské osídlenie i v Krušovciach, Chlebanoch, Rajčanoch a v Norovciach. Dôkazy o tom poskytol nález nespočetného súboru črepov z 11. storočia, nájdených v Krušovciach – Dolných Chlebanoch r. 1969 p. Opluštilom a Gergelom pri prieskume katastra obce spojenom s obhliadkou ryhy pre vodovodné potrubie. Situovanie Chlebian medzi Krušovcami a Rajčanmi sa javí ako súčasť väčšieho komplexu súvisiaceho s rádom templárov, resp. johanitov.

Roku 1328 sa uvádza prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci Horné Chlebany pod názvom Halban, ako majetku Rajčániovcov, vedľajšej vetvy šľachticov z Krušoviec a Lipovníka. Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád nájsť si miesto a postaviť vlastný kostol – v Krušovciach boli 2 kostoly i kláštor – a v služobných osadách vykonávali roľníci špeciálne služby panstvu. Názov Horných Chlebian sa odvodzuje podľa činnosti obyvateľstva, čiže pečenia chleba pre predpokladanú rádovú komendu rytierov Templárov či Johanitov, ktorí vyvíjali v tom čase aktivity v oblasti náboženskej, liečiteľskej ale i vojensko-strážnej.

Potomok Betlehema Rajčániho z rodu Lipovníckeho (Lyponuk) Mikuláš založil vinohrad spomínaný v r. 1397. Už v druhej polovici 13. storočia bola majetková držba šľachtického rodu z Krušoviec rozsiahla a zahŕňala pôvodné chotáre dnešných Krušoviec, Horných a Dolných Chlebian, Rajčian, Veľkých a Malých Bedzian, Noroviec, Solčianok, Livinej, Borčian, Dolných Naštíc a Biskupíc. Ako vyvinutá dedina sa obec spomína r. 1426 už ako majetok Krušovskovcov. Majetkové podiely v Chlebanoch mal i rod Bacskády z blízkeho Baštína.

Medzi rokmi 1655 a 1718 postupne získal majetkové podiely z Krušoviec, Dolných i Horných Chlebian, Malých a Veľkých Bedzian, Nemečiek a Noroviec nový majiteľ Peter Beréni s Katarínou Onoriovou. Zemepánmi Chlebian boli v roku 1713 bratia – evanjelici – Alexander a Matej Ujfaluši a majetkové podiely v obci mali aj rody Beréniovcov, Zichiovcov, Köröšiovcov, Zayovcov získané sobášmi, donáciami – kúpou. V roku 1787 sídlila v kaštieli v Horných Chlebanoch vdova Júlia Korošiová. Gróf Zay získal kúpou majetky v Horných Chlebanoch roku 1839. V 19. a 20. stororčí sa vymenilo viac majiteľov.

Prvá a druhá svetová vojna, ČSR a SR[upraviť | upraviť zdroj]

Od. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény.

V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. V roku 1924 začala fungovať v boci verejná knižnica, ktorá vtedy mala 120 kníh.

Tridsiate roky boli v znamení všeobecnej hospodárskej krízy. Štát sa snažil riešiť nedostatok pracovných príležitostí sčasti verejnoprospešnými prácami. Najviac nezamestnaných bolo z radov sezónnych pracovníkov tzv. horňákov resp. horniakov. Prichádzali väčšinou z okolia Handlovej, Terchovej i Oravy. Svoje práce začínali jednotením a končili zberom repy. Pred prácami uzatvorili zmluvu, v ktorej boli vypísané tak práce, ako i pláca.

V 2. svetovej vojne, keď už bola jasná prehra Nemecka, sa opozícia postavila proti kolaborantskému režimu, vypuklo SNP. Obec bola oslobodená 2. apríla 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu.

Integrácia[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci integrácie r. 1976 bola obec pričlenená k Rajčanom. Možnosť nadobudnúť samostatnosť sa pre Horné Chlebany znovu vytvorila po novembri 1989. Obec ju využila takmer okamžite a jej odlúčenie od obce Rajčany dosiahla už v r. 1989. Voľby obecného zastupiteľstva v r. 1990 sa už uskutočnili v samostatnej obci.

Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepánske viacerých rodov. Vlastný erb H. Chlebian korení v slove chlieb a navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994.

Významné budovy v obci[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ a kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý bol v 19. storočí úplne prestavaný. Pred kaplnkou stojí kamenná socha Svätého Floriána – patróna hasičov – postavená v roku 1773, (zrekonštruovaná v roku 2002 – 2003) a dňa 22. 9. 2003 v roku návštevy Slovenska pápežom Jánom Pavlom II., vysvätená.

Socha Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Jána Nepomuckého bola zrekonštruovaná aj s podstavcom v roku 2009.

Literatúra o obci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horné Chlebany 1328 – 1998, autor: Anežka Vražbová, vydal OcÚ Horné Chlebany 1998;
  • História a súčasnosť: Spolok „Tri ruže“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2001,
  • Svadba, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2002,
  • Turistika v okolí obce Horné Chlebany: autor a vydavateľ Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003,
  • Medzinárodná CB rádioamatérska súťaž: Víťazi putovnej svätojánskej mušky 1999 – 2003“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003.
  • Vydaná publikácia o obci Horné Chlebany s hlavnýnm redaktorom pánom Mgr.Vaňom a kolektívom a vytlačené pohľadnice pri príležitosti 680.ročnice obce od prvej písomnej zmienky v r.2008
  • Vydanie publikácie v r.2009 Nové pohľady a pohľadnice obce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.