Horný Vadičov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°16′00″S 18°53′00″V / 49,266667°S 18,883333°V / 49.266667; 18.883333
Horný Vadičov
obec
Vadičov s pod Ľadonhory.JPG
Pohľad z pod Ľadonhory
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Nadmorská výška 487 m n. m.
Súradnice 49°16′00″S 18°53′00″V / 49,266667°S 18,883333°V / 49.266667; 18.883333
Rozloha 20,81 km² (2 081 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 628 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 78,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1386
Starosta Vladimír Káčerík[3] (nezávislý)
PSČ 023 45
ŠÚJ 509205
EČV KM
Tel. predvoľba +421-41422
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad, Horný Vadičov 160, 023 45 Horný Vadičov
E-mailová adresa poslať email
Telefón 041/422 92 21
Fax 041/422 92 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Horný Vadičov
Webová stránka: www.hornyvadicov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Horný Vadičov je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.

Obcou prechádza niekoľko turistických trás.

Obec Horný Vadičov s rozlohou 2081 ha a počtom 1 628 obyvateľov leží na konci Vadičovskej doliny, ktorá sa nachádza pod južnými svahmi bradlového pásma Kysuckej vrchoviny v dĺžke takmer desiatich kilometrov. Cez obec preteká Vadičovský potok s prítokmi Ílovica, Sopotnica a Dlhý potok, takže pôvodná zástavba prebiehala po brehoch potokov.

Vadičovský potok vytvoril pri svojom toku náplavy a riečne trasy ako Lužina (názov sa používa dodnes) a Závodie. Katastrálne územie obce leží vo výške 480 až 999 m n. m.Ľadonhora a priľahlé časti sú pokryté lesnými porastami bučín, bukových javorín, drieňových bučín a lipových javorín s prítomnosťou viacerých teplomilných druhov rastlín a živočíchov. Sú tu zastúpené zriedkavé druhy, niektoré sa vyskytujú iba na tomto území. Prírodná rezervácia sa rozkladá na rozlohe 285,74 ha.

Obec a jej časti[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má štyri hlavné časti (osady):

  • Prostredný Vadičov (v minulosti samostatná obec)
  • Rolia
  • Galierovce
  • Košariská

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší symbol obce je známy podľa odtlačkov bližšie nedatovaného pečatidla z druhej polovice 18. storočia. Kruhopis pečate znie IGIL(UM) P(OSSESSIONIS). FELSICO VADICZO (teda pečať obce Horný Vadičov) a v strede pečatného poľa vyrastá medzi dvomi výhonkami kvet slnečnice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v Hornom Vadičove
Oltár

Osídlená dedina vznikla na prelome 14. – 15. storočia, ako Silvia Vaditzov sa spomína v roku 1385. Písomne je doložená v roku 1419 (Wadycho), 1504 (Felse Wadychow) a v roku 1773 Horní Wadičow. Do konca feudalizmu bola obec zemianskym majetkom (Rudinský, Nemecký, Záborský).

Na viacerých miestach (Crkovo, Ľadonhora) sa archeologickým výskumom našli stopy osídlenia ľudu lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby (bronzová sekerka s tuľajkou) a staršej železnej doby. Hradisko, ktoré poskytovalo ochranu obyvateľstvu, sa nachádzalo na temene Ľadonhory. Stopy púchovskej kultúry sa nachádzajú v údolí Vadičovského potoka.

Na hornovadičovskom cintoríne rastie päť chránených líp, jedna z nich je vyhlásená za chránený prírodný výtvor (poprsný obvod 585 cm, čo je najvyšší údaj z Kysúc). V roku 1789 bola v obci postavená fara a v roku 1806 rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. V obci pôsobil a súčasne literárne tvoril kaplán, kysucký básnik Dlhomír Poľský (Andrej Majer). V novembri 1944 boli na vežu kostola namontované hodiny, ktorých tvorcom bol vtedy 72 ročný Lukáč Berešík Bôtek (Bvotek) z obce. Tieto hodiny boli vyhotovené z rôznych dostupných strojových súčiastok a fungujú dodnes.

Medzi kultúrne pamiatky patrí ľudový dom Slivkovcov. V obci sa ešte nachádza pôvodná ľudová architektúra - kysucké drevenice, z ktorých sú dodnes niektoré obývané.

Dejiny chronologicky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1386 – prvá písomná zmienka
  • 1419 – písomná zmienka o obci Wadycho - postupne vlastníctvo zemianskej rodiny Rudinských, Nedeckých a Záborských
  • 1504 – zmienka o obci s názvom Felse Wadychov
  • 1598 – obec má 35 domov
  • 1789 – zriadená fara
  • 1806 – dostavaný a vysvätený kostol sv. Mikuláša
  • 1849 – výskyt epidémie cholery
  • 1850 – obec má 1 238 obyvateľov
  • 1858 – 15. január – o 20:45 hod. zaznamenané zemetrasenie v trvaní 6 sekúnd, ktoré značne poškodilo kostol
  • 1863 – 1865 opravy škôd spôsobené zemetrasením, ale aj celková vnútorná a vonkajšia úprava kostola
  • 1873 – epidémia cholery - za päť týždňov zomrelo 85 ľudí, vrátane celých rodín
  • 1960 – obec sa stáva súčasťou okresu Čadca ( do tej doby patrila k zrušenému okresu Kysucké Nové Mesto)
  • 1991 – obec má 1547 obyvateľov, 427 domov, 58 neobývaných

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa v súčasnosti nachádza materská a základná škola. Prvá škola bola v dedine zriadená už v roku 1789.

  • 1857 - zaplatili rodičia školopovinných detí 22 zlatých striebra a 54 grošich ako pokutu za neposielanie deti do školy počas zimných mesiacov
  • 1989 - 200 rokov školstva v obci

Vrchy nad obcou[upraviť | upraviť zdroj]

  • severne Ľadonhora
  • východne Zlieň (na mapách označený ako Magura)
  • južne Požeha
  • juhozápadne Královec

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dlhomír Poľský, vlastným menom Andrej Majer – básnik, správca farnosti 1904 – 1928
  • Lukaš Berešík Bôtek (Bvotek) – zostrojil vežové hodiny, ktoré sú na kostole doteraz, postavil kaplnku pri cintoríne

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]