Horninotvorný minerál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:46, 17. marec 2013, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (poradie sekcií)
Granit - vyvretá hornina pozostávajúca prevažne z kremeňa, živcov a sľúd.

Horninotvorný minerál je minerál, ktorý sa podstatnou mierou zúčastňuje na zložení hornín (vyvretých, usadených ako aj premenených), ako napr. kremeň, živec, pyroxény, amfiboly, olivín, sľuda, grafit ale i kalcit, aragonit, dolomit a iné. Sú to minerály, ktoré sú významné pre určovanie hornín a ich presné petrografické zaradenie.

Horninotvorné minerály tvoria podstatnú časť horniny a sú primárne, to znamená, že obdobie ich vzniku je rovnako obdobím vzniku horniny, ktorú tvoria. Platí to najmä pre vyvreté horniny, kde je vek kryštalizácie väčšiny horninotvorných minerálov vekom horniny ako celku, ako aj napr. pri evaporitoch, teda sedimentoch, ktoré vznikali vyzrážaním z roztokov soľaniek. Rozdiel však možno pozorovať napr. pri pieskovcoch alebo iných klastických usadených horninách, ktoré sú tvrené zrnami starších hornín, ktoré zvetrali, boli premiestnené a znovu sa usadili. Vek vzniku horniny, preto nezodpovedá období vzniku zŕn, alebo obliakov.

V horninách môžu vznikať aj sekundárne minerály, napr. pri výpĺňaní dutín, kryštalizáciou z hydrotermálnych roztokov (bežné opály z dutín v bazaltoch), alebo pri druhotných premenách, napr. v dôsledku pôsobenia metasomatózy alebo metamorfózy. Sekundárne minerály pri svojom vzniku môžu zničiť pôvodnú štruktúry horniny.

Pozri aj

Zdroje

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.