Hornádske predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hornádske predhorie
geomorfologický podcelok
Okolie Kavečian
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Prešovský
Okresy Košice-okolie, Prešov
Nadradená
jednotka
Čierna hora
Susedné
jednotky
Sopotnické vrchy
Pokryvy
Kojšovská hoľa
Medzevská pahorkatina
Košická rovina
Toryská pahorkatina
Mesto Košice
Súradnice 48°46′41″S 21°10′55″V / 48,778°S 21,182°V / 48.778; 21.182
Najvyšší bod Hŕbok
 - výška 573 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hornádske predhorie je geomorfologický podcelok Čiernej hory.[1] Zaberá širšie okolie údolia Hornádu medzi Kysakom a Košicami.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieČierna horaHornádske predhorie
***

Podcelok zaberá južnú časť Čiernej hory a v rámci pohoria susedí na severe so Sopotníckymi vrchmi a Pokryvmi. Západne ležia Volovské vrchy s podcelkom Kojšovská hoľa, na juhu a východe nadväzuje Košická kotlina s podcelkami Medzevská pahorkatina, Košická rovina a Toryská pahorkatina.[1]

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hŕbok (573 m n. m.)
  • Dubina (525 m n. m.)
  • Hradová (466 m n. m.)[2]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti pohoria leží maloplošné chránené územie Kavečianska stráň.[3]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Západným okrajom územia vedie cesta II/547 (KrompachyMargecanyKošice). Centrálnou časťou údolím Hornádu vedie železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa v stanici Kysak pripája trať do Prešova.[4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálnou časťou územia vedie červeno značkovaná Cesta hrdinov SNP, no na území podcelku je niekoľko ďalších značených chodníkov. Turisticky atraktívna pre obyvateľov i návštevníkov Košíc je najmä Zoologická záhrada a vrch Hradová s vyhliadkovou vežou a pozostatkami Košického hradu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-03]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.