Horolezectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Výstup na Mont Blanc v roku 1862

Horolezectvo alebo alpinizmus alebo alpinistika je športová činnosť zameraná na vystupovanie a zliezanie vysokých vrchov a skál. Horolezectvo je prekonávanie skalných a ľadovcových horských terénov (skaly, ľady, hory) lezením pomocou horolezeckého výstroja[1].

V širšom zmysle sa ako horolezectvo chápu aj (vysoko)horské túry a podobné činnosti[chýba zdroj].

Horolezectvo umožňuje rojčiť: človek má pri ňom pocit, že odstraňuje zákony zemskej príťažlivosti, že sa ako archanjel približuje k nebu[2].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku slúžilo hlavne na praktické účely ako bolo prírodovedecké bádanie. Bolo spojené s cestovateľstvom, na vojenské účely a pod. Ako odvetvie športu sa rozvíjalo od 19. storočia najmä v Alpách. Dobýjanie svetových veľhôr sa začalo začiatkom 20. storočia. Do roku 1944 zdolali horolezci takmer 30 vrcholov, ktorých výška presahovala 7 000 m n. m. V roku 1950 s pomocou kyslíkového prístroja francúzski horolezci Maurice Herzog a Louis Lachenal ako prví ľudia vyšli na Annapurnu, prvý pokorený kopec vysoký viac než 8 000 m n. m. 29. mája 1953 Novozélanďan Edmund Percival Hillary a šerpom Tenzingom Norgayom zdolali najvyššiu horu sveta Mount Everest vysoký 8 848 m n. m.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 123-124
  2. Horolezectvo. fmph.uniba.sk: (23.6.2009).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]