Hovorovosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hovorovosť alebo kolokvializmus je „vlastnosť jazykových prostriedkov (zvukových, morfologických, lexikálnych, syntaktických) vyplývajúca z ich viazanosti na ústne (hovorové) prejavy nositeľov spisovného jazyka“.[1][2]

Prostredníctvom filtra hovorovosti vstupujú do spisovného jazyka jazykové prostriedky z bežného hovorového jazyka (resp. z nespisovných útvarov diferencovaných profesionálne, sociálne a územne), výrazne pôsobiace na pohyb v spisovnej norme a na zmenu štyl. charakteristík jazykových prostriedkov na osi knižnosť – neutrálnosť (pozri neutrálna lexika) – hovorovosť.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]