Hovorovosť
Hovorovosť alebo kolokvializmus je „vlastnosť jazykových prostriedkov (zvukových, morfologických, lexikálnych, syntaktických) vyplývajúca z ich viazanosti na ústne (hovorové) prejavy nositeľov spisovného jazyka“.[1][2]
Prostredníctvom filtra hovorovosti vstupujú do spisovného jazyka jazykové prostriedky z bežného hovorového jazyka (resp. z nespisovných útvarov diferencovaných profesionálne, sociálne a územne), výrazne pôsobiace na pohyb v spisovnej norme a na zmenu štyl. charakteristík jazykových prostriedkov na osi knižnosť – neutrálnosť (pozri neutrálna lexika) – hovorovosť.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b hovorovosť. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 179.
- ↑ hovorovosť. In Jarošová, Alexandra – Buzássyová, Klára (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011. ISBN 978-80-224-1172-1.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |