Hrádok (geomorfologický podcelok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′S 20°17′V / 48,67°S 20,28°V / 48.67; 20.28
Hrádok
geomorfologický podcelok
Ochtinska aragonitova jaskyna - areal.jpg
Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Nadradená
jednotka
Revúcka vrchovina
Susedné
jednotky
Turecká
Dobšinské predhorie
Stolica
Železnícke predhorie
Jelšavský kras
Koniarska planina
Plešivská planina
Rožňavská kotlina
Podradené
jednotky
Štítnické podolie
Súradnice 48°40′S 20°17′V / 48,67°S 20,28°V / 48.67; 20.28
Najvyšší bod Magura
 - výška 883 m n. m.
Najnižší bod juhovýchodný okraj podcelku
 - výška cca 270 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrádok je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa v jej východnej časti a najvyšší vrch Magura dosahuje 883 m n. m. Vo východnej časti leží geomorfologická časť Štítnické podolie.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieRevúcka vrchovinaHrádok
***

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Podcelok leží vo východnej časti Revúckej vrchoviny, medzi údoliami riek Štítnik (vrátane) a Muráň. Východným smerom pokračuje krajinný celok podcelkami Turecká a Dobšinské predhorie, západným smerom nadväzuje Železnícke predhorie. Na severe susedia Stolické vrchy s najvyššou časťou Stolica, južným smerom leží Slovenský kras a jeho podcelky Jelšavský kras, Koniarska planina a Plešivská planina. V juhovýchodnej časti sa územia krátkym úsekom dotýka Rožňavská kotlina.[1]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť kód]

  • Magura (883 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Hrádok (809 m n. m.)
  • Trojštít (672 m n. m.)

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

V tejto časti pohoria je pomerne hustá sieť turistických chodníkov, mnohé z nich smerujú na rázcestie pri horárni Hrádok. Veľkým turistickým lákadlom je Ochtinská aragonitová jaskyňa a na severnom okraji ležiaci Slavošovský tunel.[2]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Západným okrajom vedie údolím Muráňa cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Z Jelšavy do Štítnika prechádza južnou časťou územia cesta II/526 a údolím riečky Štítnik vedie cesta II/587 i železničná trať Plešivec – Slavošovce.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.