Hrabové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′24″S 18°33′48″V / 49,20667°S 18,56333°V / 49.20667; 18.56333
Hrabové
Bytča-Hrabové
mestská časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Bytča
Historický región Považie
Nadmorská výška 308 m n. m.
Súradnice 49°12′24″S 18°33′48″V / 49,20667°S 18,56333°V / 49.20667; 18.56333
Obyvateľstvo 849 (31. 12. 2001)
Prvá písomná zmienka 1268 [1]
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 014 01
Telefónna predvoľba +421
EČV BY
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrabové je mestská časť Bytče. Leží na severozápade Slovenska, v Žilinskom kraji, v Bytčianskom okrese.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa južne od Bytče na ľavej strane Váhu v doline Hrabovského potoka. Katastrálne územie Hrabového siaha východnou časťou do Súľovských skál a západnou časťou do bytčianskej kotliny.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Hrabovom je v listine ostrihomského križiackeho kláštora z 6. októbra 1268. Do roku 1268 bol dedičným vlastníkom Juraj (maď. Gurgus) a jeho syn Bedeč (maď. Bedech). Je pravdepodobné, že vtedajší kráľ Belo IV. alebo jeho otec Ondrej II. daroval Hrabové Jurajovi už pred vpádom Mongolov do Uhorska, ktorý bol v rokoch 1241 – 42. Už v roku 1261 dali Juraj a Bedeč Hrabové do zálohy Altmanovi (maď. Oltuman) za 20 hrivien denárov. Neskôr, keď sa Altman oženil s Jurajovou dcérou Helenou, natrvalo mu darovali Hrabové v roku 1268. Odvtedy možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských.[1]

Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovskovcov. Ešte v 14. storočí im patrilo aj vtedajšie Dolné Hlboké. Hrabovskovci sa veľmi rýchlo rozvetvili a rozšírili nie len po Trenčianskej župe.

Obec sa stala mestskou časťou Bytče v roku 1971 spolu s ďalšími okolitými obcami.[2]

Názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec dostala názov pravdepodobne podľa hrabového porastu, v ktorom sa nachádzala. V histórii obce sa používali tieto názvy:

Začiatkom 20. storočia bol v rámci Rakúsko-Uhorska úradný maďarský názov obce Hrabó alebo aj Rabó.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ v Hrabovom je pôvodne renesančná stavba z roku 1690. Jeho jadro je o niečo staršie. Budova má pôdorys v tvare L. Vstavaním nových priečok a zmenou vchodu sa pozmenila pôvodná dispozícia pri prestavbe v 20. storočí. Prízemie kaštieľa je členené vodorovnou rustikou, druhé podlažie obdĺžnikovými oknami a nadokennou rímsou. Na nároží sa zachovalí dva polkruhové kryté balkóny. Na prízemí sú valené klenby s lunetami, na poschodí rovné stropy.

Od roku 1952 slúži kaštieľ ako domov dôchodcov.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V Hrabovom je moderný kostol Sedembolestnej Panny Márie, vysvätený v roku 1996.

Kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

Na ceste do Bytče stojí neskoro baroková kaplnka Panny Márie z konca 18. storočia. Renovovaná bola v rokoch 1909 a 2009. Kaplnka má štvorcový pôdorys a vo vnútri malé výklenky, kryté polguľovou klenbou. Na priečelí je segmentovo zakončený portál s polkruhovým štítom.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Bytča leží na štvorkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava – Žilina.[3] Budova železničnej stanice leží v katastrálnom území Hrabového. Stanica bola postavená v roku 1883. V rokoch 1910 – 11 bola rozšírená o ďalšiu koľaj. Od roku 1918 je vedená Pamätná kniha železničnej stanice Bytča. Nájdeme tu záznamy o nehodách ktoré sa tu udiali. Spomína sa tu aj nehoda pri ktorej zomrel posledný vlastník bytčianskeho zámku Gróf Baron Lothar Popper.[4]V roku 2017 bola rekonštruovaná a bola postavená rychlotrať.

Významné firmy[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti (2009) v Hrabovom pôsobia firmy:

  • výrobca betónových prefabrikátov.
  • predajca papierenských a kancelárskych potrieb.
  • výrobca jednoúčelových strojov a zariadení.
  • Píla.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Hrabovom sa nachádza materská škola. (Prvý stupeň ZŠ bol do roku 2014 externým pracoviskom ZŠ Ulica Eliáša Lániho v Bytči, čomu bolo prispôsobené aj značenie tried od 1.C po 4.C.)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČIŠ, Jozef; CHURÝ, Slavko. Bytča 1378 - 1978. 1. vyd. Martin : Osveta, 1978.
  2. PRIKRYL, Ľubomír, a kol. Bytča. Žilina : Knižné centrum, 2002. ISBN 80-8064-154-4.
  3. Železničná stanica Bytča
  4. MIČUROVÁ, Miroslava. Nehody na železničnej stanici v Bytči. Žilinský večeník, marec 2004, roč. XIII, čís. 10, s. 19. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]