Hrabové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrabové
Bytča-Hrabové
mestská časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Bytča
Historický región Horné Považie
Nadmorská výška 308 m n. m.
Súradnice 49°12′24″S 18°33′48″V / 49,20667°S 18,56333°V / 49.20667; 18.56333
Obyvateľstvo 849 (31. 12. 2001)
Prvá písomná zmienka 1268 [1]
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 014 01
Telefónna predvoľba +421
EČV BY
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrabové je mestská časť Bytče. Leží na severozápade Slovenska, v Žilinskom kraji, v Bytčianskom okrese.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa južne od Bytče na ľavej strane Váhu v doline Hrabovského potoka. Katastrálne územie Hrabového siaha východnou časťou do Súľovských skál a západnou časťou do bytčianskej kotliny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Hrabovom je v listine ostrihomského križiackeho kláštora z 6. októbra 1268. Do roku 1268 bol dedičným vlastníkom Juraj (v prameňoch ako Gurgus) a jeho syn Bedeč (Bedech). Je pravdepodobné, že vtedajší kráľ Belo IV. alebo jeho otec Ondrej II. daroval Hrabové Jurajovi už pred vpádom Mongolov do Uhorska, ktorý bol v rokoch 1241–1242. Už v roku 1261 dali Juraj a Bedeč Hrabové do zálohy Altmanovi maď. Oltuman) za 20 hrivien denárov. Neskôr, keď sa Altman oženil s Jurajovou dcérou Helenou, natrvalo mu darovali Hrabové v roku 1268. Odvtedy možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských.[1]

Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovskovcov. Ešte v 14. storočí im patrilo aj vtedajšie Dolné Hlboké. Hrabovskovci sa veľmi rýchlo rozvetvili a rozšírili nie len po Trenčianskej župe.

Obec sa stala mestskou časťou Bytče v roku 1971 spolu s ďalšími okolitými obcami.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Obec dostala názov pravdepodobne podľa hrabového porastu, v ktorom sa nachádzala.

Vývin názvu obce

Začiatkom 20. storočia bol v rámci Rakúsko-Uhorska úradný maďarský názov obce Hrabó alebo aj Rabó.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s párom polkruhových arkierov, z roku 1690. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota mohla byť inkorporovaná do súčasného objektu. Miestnosti prízemia sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami.[3] Obnovou prešiel v rokoch 1950-1951, keď bol adaptovaný na domov dôchodcov, 1965 a v roku 2002.[4] Fasády sú v parteri členené pásovaním, od poschodia ho oddeľuje kordónová rímsa. Poschodie je členené oknami so šambránami s rímsovými suprafenestrami. Veže sú ukončené ihlancovými helmicami.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Hrabovom je moderný rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, vysvätený v roku 1996.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Bytča leží na štvorkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava – Žilina.[6] Budova železničnej stanice leží v katastrálnom území Hrabového. Stanica bola postavená v roku 1883. V rokoch 1910 – 11 bola rozšírená o ďalšiu koľaj. Od roku 1918 je vedená Pamätná kniha železničnej stanice Bytča. Nájdeme tu záznamy o nehodách ktoré sa tu udiali. Spomína sa tu aj nehoda pri ktorej zomrel posledný vlastník bytčianskeho zámku Gróf Baron Lothar Popper.[7] V roku 2017 bola rekonštruovaná a bola postavená rychlotrať.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Významné firmy[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti (2009) v Hrabovom pôsobia firmy:

  • výrobca betónových prefabrikátov.
  • predajca papierenských a kancelárskych potrieb.
  • výrobca jednoúčelových strojov a zariadení.
  • Píla.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Hrabovom sa nachádza materská škola. (Prvý stupeň ZŠ bol do roku 2014 externým pracoviskom ZŠ Ulica Eliáša Lániho v Bytči, čomu bolo prispôsobené aj značenie tried od 1.C po 4.C.)

Osobnosti mestskej časti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČIŠ, Jozef; CHURÝ, Slavko. Bytča 1378 - 1978. 1. vyd. Martin : Osveta, 1978.
  2. PRIKRYL, Ľubomír, a kol. Bytča. Žilina : Knižné centrum, 2002. ISBN 80-8064-154-4.
  3. Hrabové (Bytča) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Hrabové - Kaplnka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Železničná stanica Bytča
  7. MIČUROVÁ, Miroslava. Nehody na železničnej stanici v Bytči. Žilinský večeník, marec 2004, roč. XIII, čís. 10, s. 19. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]