Hrad Švihov

Švihov je gotický vodný hrad v rovnomennom meste na Klatovsku v Česku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi českými hradmi patrí k najmladším. Bol postavený v rokoch 1480 – 1489 na príkaz vtedajšieho majiteľa panstva Půty Švihovského z Rýzmberka. V dostavbe opevnenia po jeho smrti pokračovali jeho synovia, ktorí si na stavbu pozvali známeho architekta Benedikta Rejta. Po rode Švihovských hrad v roku 1548 prevzali Kavkovci z Říčan, zlé hospodárenie ich ale už v roku 1598 donútilo hrad predať rodu Černínovcov z Chudenic. Nasledovala tridsaťročná vojna. Hrad vtedy bezúspešne obliehali švédske vojská.

Po vojne, zrejme zo strachu pred možnou „nedobytnou liahňou protihabsburského odporu“, vydal habsburský cisár Ferdinand III. nariadenie na demoláciu hradu. Vďaka neustálemu odďaľovaniu k nej však v plnom rozsahu nikdy nedošlo, bola iba zbúraná časť hradného opevnenia. Hradné paláce, kaplnka a zvyšné bašty sa neskôr zmenili na panskú sýpku, čím síce celý objekt veľmi utrpel, ochránilo ho to ale od rozsiahlejších prestavieb. Černínovci vlastnili hrad až do roku 1945, kedy bol zoštátnený.

Československý štát prevzal významnú historickú pamiatku v dezolátnom stave. Už v roku 1950 ale začali programové rekonštrukčné práce, v tom čase ojedinelé. Hrad bol opäť zastrešený, interiéry vyčistené, vybavenie hradu zreštaurované. Po povodniach v auguste 2002 sa realizovali ďalšie opravy, ktoré sa týkali najmä sústavy vodných priekop slúžiacich predtým ako súčasť opevnenia.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad tvoria dva obytné paláce, päťposchodová vstupná veža a hradná kaplnka postavená na bašte. Iba sčasti zostala zachovaná hradba so štyrmi baštami – Červenou, Bielou, Zelenou a Zlatou, ktorých pozostatky boli vykopané v roku 1951. Okolo hradu sú 2 vodné priekopy – vnútorné na mieste dnešného vnútorného nádvoria a vonkajšie medzi vnútornou a zničenou vonkajšou hradbou. V prípade potreby mohli byť veľmi rýchlo naplnené z troch okolitých rybníkov napájaných kanálmi z rieky Úhlavy. Z vonkajšieho opevnenia sa do súčasnosti zachovala iba jedna valcová bašta.

V hradných interiéroch je vybavenie typické pre obdobie renesancie – nábytok, gobelíny, cínový a olovený riad, keramika, zbrane a brnenia. V Červenej bašte, kaplnke a aj v iných priestoroch hradu sa zachovali cenné nástenné maľby zo 16. storočia. Prístupná je hradná zbrojnica, kuchyňa s originálnym vybavením, kaplnka, fraucimor alebo veľká sála s dreveným renesančným kazetovým stropom pôvodom z dobrovického zámku.

Súčasná prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je hrad pod správou Národného pamiatkového ústavu v Plzni. Prístupné sú dva prehliadkové okruhy – vlastný hrad a hradná kuchyňa. Hrad sa využíva aj ako stredisko kultúry – usporadúvajú sa tu svadby, výstavy, plesy alebo koncerty. Obľubujú ho aj filmári: v roku 1973 sa tu napr. natáčala rozprávka Tři oříšky pro Popelku.