Liptovský hrádok

	Hrad Liptovský Hrádok; (Hrádok)
	Zrúcanina hradu
	Hrad a kaštieľ
Štát	Slovensko
Región	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Obec	Liptovský Hrádok
Nadmorská výška	650 m n. m.
Súradnice	49°2′45″S 19°43′59″V / 49,04583°S 19,73306°V
Materiál	kamenné murivo
Vznik	1314
Opustený	19. storočie
Pre verejnosť	verejnosti čiastočne prístupný
Najľahší výstup	turistická trasa
	Poloha hradu na Slovensku
	Poloha hradu v Žilinskom kraji
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°2′45″S 19°43′59″V / 49,04583°S 19,73306°V

Hrad Liptovský Hrádok alebo Hrádok alebo Nový hrad je zrúcanina vodného hradu, jedinečného na území Slovenska. Nachádza sa na malej vápencovej skale pri rieke Belá, v severnej časti mesta Liptovský Hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade Wywar pochádza z roku 1341. Stavebne je prepojený s kaštieľom a v súčasnosti rekonštruovaná pamiatka je v súkromnom vlastníctve.

Počiatky Hradu

Gotický kamenný hrad dal na hornom Liptove postaviť vtedajší zvolenský župan Donč po roku 1314. Skala, na ktorej hrad stojí bola obkolesená vodnou priekopou a jeho úlohou bolo strážiť dôležitú križovatku ciest Spišskej cesty a cesty Magna via, tzv. Jantárovej cesty. Pôvodne kráľovský hrad dal v roku 1399 kráľ Žigmund do správy M. Gorjanskému, no už v roku 1433 ho obsadili Husiti, po nich Jiskrovci a odvtedy už často menil majiteľov.Veľa rokov bol hrad v rozvalinách, až kým ho nedostal Valentín Balaša so svojím bratom.

Veľké rekonštrukcie hradu

Hrad mal pôvodne len jedno krídlo orientované v smere západ - východ. Typický príklad dvojvežovej dispozície hradu. Za hlavnou vežou typu donžon postavili v polovici 15. storočia nové krídlo, ktoré ešte v rokoch 1774 - 1775 kryté štýlovou mazardovou strechou. V rokoch 1574 - 1579 sa diala veľká rekonštrukcia hradu Valentína a Žigmunda Balassu. Oni hrad prestavali od základov a dostavali mnohé hospodárske budovy. Za ich panovania pochádza prvá zmienka o Rómoch v panstve. Vyrábali železné výrobky pre potreby panstva.

17. - 18. storočie

V roku 1600 hrad získala Magdaléna Zaiová, ktorá prestavala hrad a dostavala renesančný kaštieľ. Kaštieľ mal dva krídla, v mieste staršieho paláca sa spájal s hradom. Po smrti Mikuláša Šándorfiho prestavala aj hrad v renesančnom štýle. Počas Protihabsburských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska. Po bitke s povstalcami v roku 1709 zostal silne poškodený, najmä časť starého hradu. V roku 1721 Hrádok získal rod Lichtensteinovcov, ktorí sa výstavbou mlyna, pivovaru, soľného skladu i vodnej píly zaslúžili o rozvoj areálu i okolia. Posledným súkromným majiteľom bol Emanuel Lichtenstein. To on predal hrad Kráľovskej komore.

Neskorý romantizmus a moderná doba

Na začiatku 19. storočia hrad postihla katastrofa. Hrad v roku 1803 vyhorel. Zhorel celý takmer do tla. Hrad sa nepodarilo zachrániť. Odvtedy bol v ruinách. Kráľovská komora opravila len kaštieľ okolo hradu, ktorý postavila M. Zai v roku 1603.Zriadili tu aj okresný súd a väznicu. Tie tu boli až do roku 1930. Neskôr, keď bol zrušený súd, väznica tu ostala a bola umiestnená v bývalej hradne pivnici a mučiarni, ktorú tiež postavila M. Zai v roku 1603 pri veľkej prestavbe hradu.

V roku 1932 boli niektoré časti hradu konzervované. Boli tu nasťahované rodiny z anasovaných kaštieľov na Prekážke. V roku 1960 bol v priestoroch hradu zriadené Národopisné múzeum a malo nainštalovaných len 12 miestností. V roku 1990 bolo múzeum presťahované do bývalého soľného skladu a hrad ostal neobývaný. V roku 2001 ho kúpila Dagmar Máchová, ktorá v kaštieli zriadila luxusný hotel a v súčasnosti sa snaží o renováciu hradnej zrúcaniny.

Zdroje