Hrad Pernštejn

Hrad Pernštejn z polovice 13. storočia je gotický hrad vo východnom okraji Českomoravskej vrchoviny patriaci k najvýznamnejším moravským hradom. Jeho bývalé podhradie tvorilo mestečko. Monumentálna stavba pánov z Pernštejna s jednoduchou bergfritovou dispozíciou bola do 16. storočia niekoľkokrát prebudovaná a najmä rozšírená, ale aj pri premene na reprezentatívne a pohodlné sídlo nestratila svoju obranyschopnosť.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

V historických prameňoch je prvá zmienka o hrade datovaná do konca 13. storočia. Nebola to tak rozsiahla stavba, mala však palác a vežu Barborku, ktorá sa týčila v smere predpokladaného útoku. Moc rodu z Pernštejna rástla spolu s finančnými možnosťami, na prelome 15. a 16. storočia sa uskutočnila väčšia prestavba na reprezentačné politické a správne centrum. Nie je známe, kde stavebné úpravy začali, možno bol najskôr rozšírený palác a na juh od neho vystavané nové nádvorie. V 15. storočí boli dostavané ďalšie obytné budovy a vonkajší hradbový múr. Na novo vybudovanom nádvorí vyrástla reprezentatívna stavba s najrozľahlejšou miestnosťou na hrade nazvanou Rytierska sála. Pernštejn zakrytím veže Barborky získal výraz mohutne a pevnej stavby.

Pred príchodom druhej polovice tisícročia boli tiež rozšírené hradby o účinné veže. Na Pernštejne sa ale stavať neprestalo. Diamantová klenba preklenula vstupný priestor v prízemí. Ďalej bola dostavaná, v blízkosti Čiernej brány, knižnica a niekoľko obytných miestností. Po obvode jadra sa nachádzajú krakorce najrozmanitejších tvarov nesúce arkiere a ochodze, tak typické pre Pernštejn, vďaka čomu majú vyššie poschodia väčší objem a plochu než nižšie. Nástenné maľby v spálni, detskej izbe a izbe vychovávateľky pochádzajú asi zo 60. rokov 18. storočia. Hradnú kaplnku Obrátenia sv. Pavla vymaľoval v roku 1716 František Řehoř Ignác Eckstein. Začiatkom 18. storočia bola pôvodná výzdoba Rytierskej sály doplnená štukovými reliéfmi G. A. Corbelliniho. Hrad Pernštejn je zaujímavý svojim zložitým stavebným vývojom a premenou stredovekého hradu na barokovú moravskú zemskú pevnosť, so zaujímavými architektonickými detailmi a skvelou sochárskou i maliarskou výzdobou. Hradu sa niekedy hovorí mramorový, pre bohaté využitie miestneho, nedvědického mramoru pri jeho stavbe.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obliehanie[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou vojenskou katastrofou Pernštejna bolo obliehanie hradu Švédmi v roku 1645. Vtedy prišla o svoju hornú časť Hranolová veža pri bráne druhého predhradia a značne poškodená delami bola výrazná dominanta hradu - hlavná veža. Pri ostreľovaní prišla o svoje najvyššie poschodie, ktoré už potom nikdy nebolo zrekonštruované. Hradu však obliehanie Švédmi paradoxne i trochu prospelo, došlo k nemu v období, kedy sa do objektu už príliš neinvestovalo. Jeho odolnosť preukázaná práve v roku 1645 totiž zapríčinila, že bol Pernštejn zaradený medzi udržované zemské pevnosti.

Majitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa použitia predikátu „z Pernštejna“ v roku 1285 je koniec 13. storočia považovaný za presídlenie Pernštejnovcov, rodu so zubrou hlavou, na hrad. Patril im až do roku 1596, kedy ho Jan V. z Pernštejna musel predať. Na hrade sa potom vystriedalo niekoľko majiteľov. Hrad kúpil Pavel Katarin z Kataru, od jeho synov získal Pernštejn kúpou v roku 1609 Adam Lev Licek z Rýzmburka, ktorého vdova Ester Sejdlicová ze Šenfeldu si v roku 1623 vzala grófa Kryštofa Pavla z Lichtenštejn-Kastelkornu. Od Lichtenštejnovcov hrad kúpil v roku 1710 vládny rada František zo Stockhammeru, od roku 1798 bol vo vlastníctve Ignáca Schröffela z Mannsberku. Jeho dcéra Josefína sa v roku 1818 vydala za grófa Viléma Mitrovského z Nemyšle. V držaní rodu zostal hrad do roku 1945. Pretože Mitrovskí nemali finančné prostriedky na plánovanú romantizujúcu prestavbu hradu, zachoval sa dodnes v pôvodnej goticko-renesančnej podobe.

Požiar v roku 2005[upraviť | upraviť zdroj]

15. apríla 2005 okolo šiestej hodiny začalo v bývalej sýpke (dnešnom depozitári) horieť. Ako prví na miesto dorazili hasiči z Nedvědice, po nich profesionálni hasiči z Bystřice nad Pernštejnem a ďalšie jednotky z okolia. Povolaní hasiči boli v ťažkej situácii, lebo nebolo možné sa s ťažkou technikou dostať na tretie nádvorie. V depozitári bolo umiestnených asi 800 predmetov, prevažne obrazy a nábytok z 18. a 19. storočia. Cenné predmety boli vystavené v prehliadkových trasách, aby ich mohli vidieť návštevníci, preto neboli požiarom zasiahnuté.

Meno hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Pernštejn je najčastejšie spájané s nemeckým výrazom Bärenstein, v preklade „medvedí kameň“, v mineralógii tiež jantár. V podhradí totiž preteká riečka Nedvědice (podľa medvedice - v staročeštine nedvědice). Ponemčené názvy nie sú pre túto dobu ojedinelé, bola to pomerne módna záležitosť.