Hradište (okres Partizánske)

Hradište
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Stredné Ponitrie
Nadmorská výška	212 m n. m.
Súradnice	48°40′53″S 18°22′20″V
Rozloha	8,17 km² (817 ha)
Obyvateľstvo	1 007 (31. 12. 2020)
Hustota	123,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	v roku 1533
Starosta	Miloš Baránik (SNS, SMER-SD)
PSČ	958 54
ŠÚJ	542962
EČV	PE
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	Hradište 278, 958 54 Hradište
E-mailová adresa	ocu@hrad.stonline.sk
Telefón	038 / 7489228
Fax	038 / 748 92 28
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Webová stránka: obec-hradiste.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hradište je slovenská obec na Slovensku v okrese Partizánske (Trenčiansky kraj).

Prírodné pomery

Obec sa nachádza v údolí riečky Nitrice, 9 km severne od Partizánskeho. Leží pod lužickým hradiskom zo starej doby železnej, na ňom stojí románsky kostol sv. Barnabáša a cintorín s náhrobnými tabuľami z 11.-12. storočia.

Fauna a flóra

Územie, na ktorom leží obec Hradište, z hľadiska fauny a flóry patrí do prírodných spoločenských štruktúr, kde sa nachádza teplomilné lesné, poľné,lesostepné a podhorské živočíšstvo a rastlinstvo. Je to prírodný terén. Na rozhraní obce preteká riečka Belánka (Nitrica). Máloktorá oblasť na tak malom priestore, ako je Hradištský chotár sa môže pochváliť toľkými druhmi živočíchov.

Vzácne a chránené vtáčie druhy žijú v povodí riečky Belánky. Je to slávik tmavý, penica čiernohlavá, penica obyčajná, svrčiak riečny, rybárik riečny, muchárik sivý, oriešok hnedý, sedmohlások hájový, kanárik poľný, drozd čierny, stehlík konôpka, stehlík zelený, stehlík pestrý ale aj sýkorka veľká a sýkorka belasá a iné. V lesoch nájdeme vtáčie druhy, ako sú pinka lesná, glezg hrubozobý, drozd plavý, hrdlička poľná, holub hrivnák, jastrab lesný, myšiak lesný, včelár lesný, mlynárka dlhochvostá, jarabica poľná, bažant obyčajný, vrchárka modrá, straka čiernozobá, vlha hájová, strakoš sivý, penica jarabá, ďateľ veľký, tesár čierny, brhlík lesný a ďalšie.

Bežná je srnčia zver, ako daniel škvrnitý a jeleň obyčajný. Žije tu i pestrá skupina motýlov čeľade očkáňov: očkáň prosíčkový, očkáň timotejkový, očkáň lúčny a vzácny očkáň stoklasový, lieta tu aj veľa babôčok: babôčka admirálska, bábôčka žihľavová a brestová. Z piadiviek je najznámejšia piadivka hluchavková. Z nočných motýlov nájdeme okáňa hruškového a okáňa menšieho. Za dedinou v Šiaroch žije užovka hladká. Je to neškodný had, nie je jedovatý. Hojný je aj had hôrny čiže užovka stromová, ktorá je naša najväčšia užovka a dorastá do dĺžky až dvoch metrov. Ďalším druhom žijúcim v okolí Hradišťa je užovka obyčajná. Z jašteríc tu objavíme beznohú jaštericu, teda slepúcha lámavého, jaštericu obyčajnú, na úpätí Chotomy jaštericu zelenú ale zákon chránenú salamndru škvrnitú.

Dejiny

Predpokladá sa, že osada Hradište vznikla v druhej polovici 9. storočia, dvesto rokov pred postavením kostola. Počiatky obce sú viazané so slovanským hradiskom, ktoré sa nachádza bezprostredne nad obcou a v minulosti strážilo komunikáciu smerujúcu od Bánoviec smerom na Hornú Nitru.

V roku 1232 uhorský kráľ Ondrej ll. v súvislosti s výmenou pozemkov v Lelovciach pri Novákoch za pozemky v Nedašovciach vydal kráľovskú listinu, v ktorej sa prvýkrát v histórii spomína obec. V listine sa pri určovaní polohy Nedašoviec uvádza, že na východ od Nedašoviec je osada HARANENICHA (Hradište),ktorá v čase výmeny pozemkov patrila ostrihomskému križiackemu konventu. V inom historickom doklade sa obec HARANENICHA lokalizuje ako dedina, ktorá sa nachádza v blízkosti Skačian.

V listine z roku 1553 je napísané, že osada Hradište mala v roku 1406 opevnenie, ktoré sa podobalo hradu alebo podobnej stavbe. Toto tvrdenie nájdeme aj v Lexikóne maďarských žúp. V roku 1553 mala obec meno HRADISCHA, ktoré sa v ďalších storočiach niekoľkokrát menilo.

V areáli hradiska bol ešte v čase jeho funkčnosti postavený farský kostol sv. Barnabáša apoštola. Románsky kostol v Hradišti, ako jediný na Slovensku je zasvätený sv. Barnabášovi, má viac ako 900 rokov a bol postavený okolo roku 1096. Neskôr, ešte v románskom období, ho rozšírili o novú loď s vežou. Stojí neďaleko obranného valu, ktorý v posledných rokoch znížili agrotechnické zásahy. Okolo kostola je kamenný múr, ktorý bol v roku 1994 opravený.

Hradište bolo od včasného novoveku až do roku 1424, kedy prešlo do vlastníctva nitrianskeho biskupa, vlastníctvom ostrihomského kniežacieho konventu. V novoveku, v roku 1777 sa obec stala vlastníctvom Nitrianskej kapituly. V 19. storočí zohrávala obec významnú úlohu, keď ležala na dôležitej obchodnej a poštovej trase. Zároveň sa tadiaľto vracali slovenskí dobrovoľníci pri bojoch proti uhorskej armáde.

Symboly obce

ERB

Erb sa skladá z modrého štítu, v ktorom zo zeleného trávnatého vŕšku vyrastá zlatý listnatý strom, sprevádzaný strieborným čerieslom a lemešom.

ZÁSTAVA

Zástava obce sa skladá z piatich pozdĺžnych pruhov v modrej, bielej, žltej, bielej a zelenej farbe. Každá z farieb zaberá 1/6 šírky zástavy okrem žltej, ktorá má šírku 2/6.

Obyvateľstvo

Demografický vývoj obyvateľstva v 16. až 19. storočí v obci ovplyvňovali najrozmanitejšie ekonomicko-sociálne a biologické faktory, predovšetkým vážne historické udalosti, ktoré sa týkali takmer celého alebo väčšieho územia Slovenska.

V Hradišti počas celého obdobia stredoveku bývali Slováci. V novoveku sa obyvatelia venovali pestovaniu obilia, vinohradníctvu, ovocinárstvu a chytaniu vtákov. Venovali sa taktiež dedinskému remeslu a furmančeniu.

Kultúrne zaujímavosti

Dlhú tradíciu v obci má aj kultúra. Od roku 1920 tu pôsobilo ochotnícke divadlo, v roku 1927 tu vznikla dychová kapela, v roku 1937 bola založená mládežnícka folklórna skupina. Na tradície nadviazal v roku 1984 mládežnícky dychový súbor Hradišťanka. Ako prvá na Slovensku tu bola založená súkromná umelecká škola pre dychové nástroje.

Externé odkazy

• Stránka obce
• www.apsida.sk - profil románskeho kostola