Hradiskové obdobie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hradiskové obdobie alebo hradisková kultúra alebo hradisková doba (staršie hradištné obdobie, hradištná doba, hradištná kultúra alebo lingvisticky nesprávne doba hradištná) je – na Slovensku a čiastočne na Morave už zastaraný – archeologický termín pre obdobie 600 – 1200/1250 pre vtedy slovanské časti (najmä) dnešného Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska.

Názov je odvodený od skutočnosti, že presne v tomto období sa na danom území stavali (slovanské) opevnené hradiská (po hradiskovom období sa už stavali hrady, tvrdze a podobne).[1]

Termín sa pôvodne používal v nemeckej literatúre ("Burgwallzeit"; dnes je skôr zriedkavý), odtiaľ sa dostal do Česka ("doba hradištní", dodnes sa tam často používa, najmä pre Čechy) a odtiaľ na Slovensko.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delí sa na (na Slovensku a v Česku)[pozn 1][2]:

  • predhradiskové obdobie/ranoslovanské obdobie: 400 – 600/650 (len u niektorých autorov)
  • staršie hradiskové obdobie: 600/650 – 800 (najstarší typ hradísk s jednoduchým drevenohlinitým opevnením; žiarové pochovávanie pod mohylami; jednoduchá keramika; stavanie polozemníc; avarské vplyvy na Slovanov)
  • stredné hradiskové obdobie: 800 – 950 (veľkomoravská kultúra s kniežacími a kmeňovými centrami a dokonalejšími opevneniami; vyspelá keramika a iné remeselné výrobky; začiatky kamennej architektúry)
  • mladšie hradiskové obdobie: 950 – 1150/1200/1250 (zánik starých a vznik nových centier; ešte lepšia opevňovacia technika; prevaha zrubových obydlí na hradiskách aj v osadách; hustejšie osídlenie a vnútorná kolonizácia; výlučne kostrové pochovávanie):
    • mladšie hradiskové obdobie v užšom zmysle: 950 – 1100/1150
    • neskorohradiskové obdobie: 1100/1150 – 1200/1250

Moderné a ekvivalentné delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa dnes už pojem nepoužíva a približne ho nahradili tieto archeologické obdobia:

Na Morave boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie približne nahradené pojmami predveľkomoravské obdobie, veľkomoravské obdobie a poveľkomoravské obdobie.[1]

V Nemecku boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie nahradené pojmami staršia, stredná a mladšia slovanská kultúra.[1]

V Poľsku sa pre toto obdobie tradične používa delenie prebraté z histórie: delenie na predpiastovské obdobie a piastovské obdobie.[1]

U východných Slovanov sa tradične používa predovšetkým delenie na obdobie pred vznikom Kyjevskej Rusi a obdobie od vzniku Kyjevskej Rusi po mongolský vpád (cca. 1240).[1]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Delenie výchádza podľa schémy, ktorú uplatil J. Eisner v knihe EISNER, Jan. Slovensko v pravěku. Bratislava: Učená Společnost Šafaříkova, 1933.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f hradisková kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 332 - 333.
  2. a b PERIODIZACE. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 235. (po česky)
  3. a b MEŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. 2. opr. vyd. Praha : Libri, 2009. 564 s. ISBN 978-80-7277-407-4. S. 30-31. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]