Hrb (vrch)
| Hrb | |
| vrch | |
 Ľubietovský Hrb (vľavo) a Vepor
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Ľubietová |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 254,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′50″S 19°27′26″V / 48,7306°S 19,4573°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  z Ľubietovej cez Sedlo pod Hrbom
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrb (1 254,7 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna.[2] Hrb je geografickým stredom Slovenska, vypočítaným pomocou geometrických priesečníkov.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a v katastrálnom území obce Ľubietová.[5] Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor, patriacej do CHKO Poľana. Najbližšími sídlami sú západne situované Strelníky a Ľubietová a severovýchodne ležiace Osrblie.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hrb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie cez Hájny grúň a Vepor severným smerom na Čierťaž. Vrchol tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ.[3] Tvorí spoločný masív s južne ležiacim Veprom (1 277 m n. m.), západným susedom je Ostrý grúň (1 032 m n. m.) a Jeleňová (1 174 m n. m.) a severným vrch Žliabky (1 128 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hutnej, východné prítoky Osrblianky.[2] Vrcholom prechádza Rudná magistrála.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hrb poskytuje z vhodných miest výhľad na všetky svetové strany s výnimkou juhu, kde je vyšší Vepor. Najlepšie viditeľné sú okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov, no tiež veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier. Západným smerom možno dovidieť k Starohorským vrchom, Veľkej Fatre i Kremnickým vrchom, východnému horizontu dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke (Rudná magistrála):
- z juhu od Poľany po hrebeni cez Hájny grúň a Vepor
- zo severu zo sedla pod Hrbom od Chaty pod Hrbom
- po
značke cez Sedlo pod Hrbom:
- z Ľubietovej cez Starý Majer
- z Predajnej cez Žliabky
- po
značenej trase:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 59.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ a b ĽUBIETOVÁ, Obec. Geografický stred Slovenska [online]. lubietova.sk, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.