Hrkovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°05′18″S 18°54′09″V / 48,0882°S 18,9024°V / 48.0882; 18.9024
Hrkovce
obec
Gyerk templom 1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Nadmorská výška 126 m n. m.
Súradnice 48°05′18″S 18°54′09″V / 48,0882°S 18,9024°V / 48.0882; 18.9024
Rozloha 8,2 km² (820 ha) [1]
Obyvateľstvo 276 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 33,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Gejza Nagy[3] (SMK-MKP)
PSČ 936 01 (pošta Šahy)
ŠÚJ 581895
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Hrkovce 94, 936 01 Šahy
E-mailová adresa info@hrkovce.sk
Telefón 036 / 741 02 40
Fax 036 / 741 02 40
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Hrkovce
Webová stránka: hrkovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hrkovceobec na Slovensku v okrese Levice.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Ipeľskej pahorkatine na mokrej zaplavovanej nive rieky Ipeľ a potoka Štiavnička.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie osídlenie v lokalite obce potvrdzujú archeolgické nálezy z obdobia paleolitu, eneolitného sídliska s kanelovanou keramikou, sídliska laténskeho a slovanského z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 (Gyrki), keď tunajší desiatok pripadol Ostrihomskej kapitule, ktorá v roku 1279 získala takmer celú obec. Od roku 1512 obec uvádzajú pod názvom Gyerk. V roku 1552 Turci obsadili celé okolie a obec veľmi poškodili. Hoci s veľkými stratami, Hrkovce vyše 130-ročné panovanie Turkov prežili. V roku 1664 už mohli Turci zdaniť len 88 osôb obce (mužov nad 15 rokov). V strede obce stál už v 12. storočí kostol, ktorý v roku 1808 padol za obeť požiaru. Spolu s ním zhorela aj väčšina domov so slamenou strechou. Obyvatelia sa zoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a rybolovom. Neskôr sa tu rozšírilo košikárstvo. V rokoch 1938-44 bola obec pripojená k Maďarsku. Od 1. januára v roku 1980 ju pričlenili k Šahám, ale od 1. apríla v roku 1998 sa opäť stala samostatnou obcou.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1770 a kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1900.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 309.