Hrnčiarovce nad Parnou
| Hrnčiarovce nad Parnou | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Vodný tok | Parná |
| Nadmorská výška | 143 m n. m. |
| Súradnice | 48°20′36″S 17°34′30″V / 48,343333°S 17,575000°V |
| Rozloha | 16,28 km² (1 628 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 231 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 137,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1267 |
| Starosta | Marcel Škorec[3] (nezávislý) |
| PSČ | 919 35 |
| ŠÚJ | 581020 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hrnčiarovce nad Parnou | |
| Webová stránka: hrnciarovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hrnčiarovce nad Parnou sú obec na Slovensku v okrese Trnava.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na rozhraní Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej roviny v plytkej doline potoka Parná.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné obyvateľstvo v tejto lokalite (osady) patrilo medzi zamestnanancov veľkomoravského majcíchovského hradiska. Bolo zamestnané hlavne hrnčiarstvom. Z tohto obdobia sa zachovalo aj pohrebisko. V obci sa nachádza aj radové pohrebisko z 11. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1267. V roku 1241 ju zničili Tatári (Mongoli), 1601 Bočkajovci, v roku 1619 Betlemovci, v roku 1704 ju vydrancovali Rákocziovci. Neďaleko obce sa 26. decembra v roku 1704 odohrala bitka medzi Rákocziho a cisárskymi vojskami. Obec mala v 16. storočí 42 port, v roku 1715 vinice a 59 daňovníkov, v roku 1828 145 domov a 1037 obyvateľov, zaoberajúcich sa hlavne poľnohospodárstvom a zhotovovaním výrobkov zo slamy.[4]
28.novembra 1971 sa Hrnčiarovce zlúčili s Trnavou, stala sa z nich miestna časť. Znovu sa osamostatnili na základe vykonaného referenda administratívne od 1. februára 1994, prakticky k 1. máju 1994.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa zo 14. storočia (pôvodne gotický, v roku 1623 poškodený).[4]
Dychová hudba
[upraviť | upraviť zdroj]Najstarší spolok v obci je spolok miestnej dychovej hudby. V literatúre sa objavujú údaje o jej založení v roku 1864. Je 3. najstaršou nepretržite fungujúcou dychovou hudbou na Slovensku. Podľa ústneho podania zakladateľom bol učiteľ Galgócy. Piesne s hudobníkmi nacvičoval nemenovaný kapelník z Trnavy. Okolo roku 1919 dychovú hudbu viedol Jozef Bernadič. V období 1923 - 1978 celých 55 rokov ju viedol František Halada. Od roku 1978 viedol hudbu Ivan Lužák a od roku 1988 Milan Zolvík. Dychová hudba vystupuje na festivaloch a rôznych prehliadkach doma i v zahraničí, na koncertoch, tanečných zábavách. Neoddeliteľnou súčasťou účinkovania je aj väčšina pohrebov v obci a okolí. V roku1997 obnovila tradíciu pochovávania basy. Okrem toho pripravuje aj vianočné koncerty a pod.
Divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé divadelné predstavenie sa tu hralo v roku 1918. Bola to hra Kríž pod lipami. Réžiu mal pravdepodobne miestny učiteľ. Bohatú divadelnú činnosť vyvíjala v 30-tych rokoch Mariánska kongregácia. Od roku 1936 mali hrnčiarovskí ochotníci k dispozícii nový priestor, bola ním viacúčelová sála, ktorú postavili Solčányovci. Každý väčší spolok v Hrnčiarovciach mal vtedy divadelný krúžok. Takto sa v zdravom súťažení divadelná činnosť postupne dostávala na vyššiu úroveň. Od roku 1938 divadlá režíroval Dr.Vojtech Martinkovič (advokát) a Michal Vajgel. V roku 1947 režíroval miestny farár prof.Jozef Balko, o rok neskôr učiteľ Anton Schrank. V týchto rokoch začali režírovať i dlhoroční režiséri divadelných predstavení František Mrva a tiež Ján Glasa. Divadelné hry mali svoju premiéru zvyčajne na sviatok Sv.Štefana (26.decembra). Na Nový rok účinkovali v susedných dedinách. Po zlúčení obce s Trnavou divadlo v obci postupne zaniklo.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Futbal
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sídli futbalový klub ŠK RAPID Hrnčiarovce. Hrá v okresnom futbalovom zväze Trnava.
Organizovaný futbal sa oficiálne začal v roku 1928 zaregistrovaním ŠK RAPID Hrnčiarovce. O dva roky neskôr vznikol ďalší futbalový klub ŠK SLÁVIA. V roku 1933 došlo k zlúčeniu hliníkarskej ŠK Slavia s dedinským ŠK Rapid, ktorý hrával na Solčányho pozemku. V roku 1938 sa stal majstrom maloklubov Slovenska. V roku 1943 bol klub premenovaný na RŠK (Robotnícky športový klub) Hrnčiarovce.
V 50-tych rokoch sa názov klubu TJ RŠK zmenil na TJ SOKOL a neskoršie na TJ Družstevník Hrnčiarovce. V roku 1973 sa TJ Družstevník Hrnčiarovce zlúčil s TJ Skloplast Trnava. Odvtedy niesol názov TJ Skloplast Trnava-Hrnčiarovce.
V súčasnosti pôsobí pod názvom ŠK RAPID Hrnčiarovce.[5]
Cyklisti
[upraviť | upraviť zdroj]V obci od roku 2002 pôsobí občianske združenie Cykloklub Hrnčiarovce.
Významní rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Pozdech (* 1811 - † 1878 Budapešť) - podnikateľ, zvonolejár, vynálezca (patent na kováčske mechy, kovovú zvonovú stolicu), člen Matice slovenskej, predseda Slovenského speváckeho spolku v Pešti, podpredseda Slovenského národnodemokratického spolku v Pešti
- Ján Hlubik, SDB (*1896-† 1965) - salezián, rímskokatolícky kňaz, publicista
- František Halada (*1901 - † 1979) - hudobný majster, dlhoročný kapelník dychovej hudby
- Jozef Forner, SDB (* 1905 – † 1983 Tokio) – salezián, 1.slovenský misionár v Japonsku (misionárom bol 47 rokov), kníhtlačiar.[6]
- Augustín Pozdech, SDB (* 1909 – † 1938 Trnava) – salezián, rímskokatolícky kňaz, veliteľ skautov v Trnave.[7]
- Ján Glasa (* 1912 – † 1989) - zakladateľ Maloklubu vo futbale, ochotnícky divadelný režisér
- Rudolf Božik (* 1920 – † 2000 Bratislava) – stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny.[8]
- Ľudovít Koiš (* 1935 – † 2012) – futbalista, útočník, reprezentant Česko-Slovenska.
- Eva Biháryová (* 1949 – † 2020 Bratislava) – speváčka a hudobníčka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 92-93.
- ↑ ŠK RAPID Hrnčiarovce Archivované 2020-04-10 na Wayback Machine - oficiálna stránka
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 238 - 239.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Zodral sa v práci ako don Bosco. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 4, s. 26 – 27. Dostupné online.
- ↑ BURSA, Stano. Stíhač Rudo Božik. Cheb : Svět Křídel, 2006. 227 s. ISBN 978-80-86808-32-1.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrnčiarovce nad Parnou
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |