Hronsek
Hronsek | |
obec | |
Hrad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Bystrica |
Región | Pohronie |
Nadmorská výška | 312 m n. m. |
Súradnice | 48°39′32″S 19°09′14″V / 48,658889°S 19,153889°V |
Rozloha | 7,3 km² (730 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 658 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 90,14 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1250 |
Starosta | Milan Kollár[3] (NEKA) |
PSČ | 976 31 (pošta Vlkanová) |
ŠÚJ | 580236 |
EČV (do r. 2022) | BB, BC |
Tel. predvoľba | +421-48 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hronsek | |
Webová stránka: hronsek.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.[4] Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. V obci sa nachádzajú tri historicko kultúrne pamiatky, z ktorých najznámejší je drevený artikulárny kostol z 18. storočia.
Z histórie obce
Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Tatárom, zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.
Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina - Geczyovci, písali si šľachtický prídomok "de Garamszek" (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.
Pamätihodnosti
Vodný hrad
Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703-14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v súčasnosti (2007) je tiež predmetom prestavby.
Soósovsko-Géczyovský kaštieľ
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.
V zámockej záhrade je stará, vyše 200 ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.[5]
Drevený artikulárny kostol
Je evanjelický kostol, ktorý je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Historické osobnosti
V obci žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života:
- Ján Simonides (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát,
- Jozef Melcer (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní,
- August Horislav Krčméry (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
- Narodil sa tu Ondrej Braxatoris st. (1782 – 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.
- Pavol Hronec (* 10. október 1910, Zvolenská Slatina – † 28. august 1973, Nemecko) bol evanjelický kňaz, protifašistický bojovník. Farár v Hronseku (1937). Počas vojny sa zapojil do protifašistického hnutia. Pracovník Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici (od júla 1944), počas SNP dôstojník čs. armády a prezidiálny šéf povereníctva pre školstvo a osvetu. Po potlačení povstania pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu slovenska. Po oslobodení evanjelický farár v Banskej Bystrici. Politicky prenasledovaný a prepustený zo služieb. Zostavil Nárys Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie evanjelických kňazov a. v. a kroniku obrodného hnutia v cirkvi. Nositeľ viacerých vyznamenaní. Bol pochovaný v Bratislave
- Narodil sa tu Branislav Hronec syn Pavla Hronca (Braňo) (* 22. december 1940, Hronsek) je slovenský hudobník, klavirista, hudobný skladateľ. Jeho manželka je herečka Judita Vargová.
Literatúra
- HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
- Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
- Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ Webstránka obecného úradu
- ↑ Prílety bocianov bielych
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronsek.