Hrušovská lesostep

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°35′53″S 20°37′51″V / 48,5980556°S 20,6308333°V / 48.5980556; 20.6308333
Hrušovská lesostep
národná prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Hrušov
Súradnice 48°35′53″S 20°37′51″V / 48,5980556°S 20,6308333°V / 48.5980556; 20.6308333
Rozloha 0,4085 km² (41 ha)
Vznik 1954
 - posledná novelizácia 1984
Správa Slovenský kras
Kód 558
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Hrušovská lesostep predstavuje explicitnými hranicami vymedzenú najjuhovýchodnejšiu časť Silickej planiny v Slovenskom krase v podobe juhovýchodne exponovanej krasovej stráne, do ktorej od nepamäti významne zasahoval svojou činnosťou človek, no napriek tomu si uchovala niektoré významné prírodné hodnoty s priradeným najvyšším stupňom ochrany. Hrušovská lesostep je v súčasnosti národná prírodná rezervácia v správe Štátnej ochrany prírody Slovenský kras.[1]

Administratívne zaradenie a predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v katastrálnom území obce Hrušov v okrese Rožňava v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1954 a naposledy novelizované v roku 1984 na rozlohe 40,8500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Deklarovaným predmetom ochrany je: NPR je vyhlásená na ochranu zachovaných lesostepných spoločenstiev s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a druhovo bohatým krovinným a bylinným podrastom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.[2][1]

Vymedzenie, geológia, geomorfológia a hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha a plošný rozsah lesostepi je zrejmý z lokalizačnej mapy zverejnenej v rámci portálu Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR.[3] Rozprestiera sa v svahu s lokálnym geografickým názvom Horná strana (lok. Felső oldal). Severnú hranicu tvorí morfologická hrana JV časti Silickej planiny vymedzená kótami 552, 579 a sedlom Soroška. Západná hranica prebieha JZ od k. 552. Južná hranica kopíruje severnú hranicu vinohradov, pätu výverového amfiteátra Eveteš až k vinohradom Z od Bakošovej vinice, kde je aj jej východné ohraničenie. Názvoslovie je zverejnené v príslušnom výreze Základnej mapy 1:10 000 (položka REZM10) zverejnenej na portále.[4]

Prakticky celé územie Hrušovskej lesostepi má z pohľadu geológie a geomorfológie krasový charakter - budujú ju výborne skrasovatené polohy vysokopercentného wettersteinských vápencov silicika, a jej južnú hranicu tvorí hydrologicky a speleogeneticky dôležitý styk spodného a stredného triasu, resp. spodnotriasových bridlíc a strednotriasových vápencov; významne ovplyvnil hydrológiu i vývoj geomorfologických a endokrasových foriem. Na styku týchto súvrství opúšťajú masív Silickej planiny krasové vody vyvieračky Eveteš (lok. Evetes-forrás), ktorá je súčasťou dosiaľ len sčasti známej jaskynnej sústavy Hrušovskej jaskyne.

Skalný reliéf Hrušovskej lesostepi je dobre vyvinutý, ale nemá také výrazné formy, aké sa vyskytujú v Zádielskej tiesňave, na južných stráňach Horného vrchu, či v západných svahoch Silickej alebo Plešiveckej planiny. Reliéf je tu mimoriadne rozrušený, preto v ňom fakticky absentujú celistvé bralné formy, i mohutné skalné steny, aj keď tu geologický podklad výrazne vystupuje na povrch. Má však podobu sekundárne rozrušených, stupňovitých, subhorizontálne uklonených, plošne rozsiahlych skalných stien.[5][6][7][8][9]

Povrchové a podzemné krasové formy[upraviť | upraviť zdroj]

Na krasovom povrchu v oblasti lesostepi sa nachádza len jedna, ale dôležitá povrchová krasová forma: mohutné prepadlisko, ktoré indikuje predpokladané významné rútenie (kolaps) nadložných častí horniny v dosiaľ neznámych jaskynných priestoroch speleogeneticky viazaných na jaskynnú sústavu Hrušovskej jaskyne. Hrušovská jaskyňa je zatiaľ dominantou medzi tunajšími podzemnými krasovými formami. Na základe meraní z konca roku 2017 (pozri odsek Súčasnosť) sa táto jaskyňa vymodelovaná autochtónnymi podzemnými vodnými tokmi tečúcimi v útrobách Silickej planiny a Horného vrchu rozprestiera v masíve planiny práve pod východnou časťou Hrušovskej lesostepi, a to na ploche 200 x 120 m; jej neznáme, predpokladané časti v rôznych výškových úrovniach zasahujú ďaleko za hranice tohoto územia. Okrem nej sa v lesostepi nachádzajú vchody ďalších 5-tich krasových jaskýň, z ktorých 2 majú predpokladaný fluviokrasový vývoj a 3 patria ku koróznemu genetickému typu podzemných priestorov.[10]

História antropogénnej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hrušovskú lesostep od nepamäti ovplyvňovala činnosť človeka. Plošne rozsiahlym a invazívnym zásahom bolo už pred stáročiami odstránenie pôvodného lesného porastu a premena pôvodnej lesnej krajiny na najprv stepnú a neskôr na lesostepnú v dôsledku sukcesie podmienenej rôzne intenzívnou pastvou oviec a kôz i zakladaním vinohradov. Severnú hranicu lesostepi poznačila dokonca 1. svetová vojna v podobe zakladania železobetónových vojenských stavieb, tzv. ropíkov, a to priamo na morfologickej hrane Silickej planiny práve v časti, kde sa prekrýva so severnou hranicou Hrušovskej lesostepi. Lokálne tieto miesta ešte viac ovplyvnilo ničenie a rozkrádanie týchto obranných vojenských stavieb po roku 1938 maďarskou armádou i miestnym obyvateľstvom. V rokoch 1952-1954 sa na území Hrušovskej lesostepi vybudoval Jablonovský železničný tunel. Stavba, ktorá sa realizovala s obrovským nasadením a za veľkých osobných obetí budovateľov,[11] mimoriadne výrazne ovplyvnila charakter i estetiku okolitej krasovej krajiny (obrovský násyp vyťaženého materiálu v amfiteátri vyvieračky Eveteš, násyp koľajiska, vyrazenie prieskumnej štôlne, vyrazenie podzemného skladu streliva, vybudovanie strážneho objektu, vybudovanie skladu rozbušiek, vylámanie priestoru v skalnom svahu pre vybudovanie železničnej infraštruktúry, resp. rôznych železničných objektov, odťaženie menších krasových dutín a ich reliktov, a pod.).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Krasová krajina Hrušovskej lesostepi prechádza významnými sukcesnými zmenami. Otvorenejšie plochy postupne zarastajú a lesostep sa začína opät meniť na les. Je to dôsledok ukončenia intenzívnej pastvy približne od polovice minulého storočia. Signifikantný rozdiel v rámci 60-ročného zdokumentovaného intervalu je zrejmý z historickej (1950) a súčasnej (2010) ortofotomapy Slovenska zverejnenej na portále Historická ortofotomapa Slovenska zverejnená Centrom excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, TU Zvolen.[12]

V bezprostrednej blízkosti Hrušovskej lesostepi sa plánuje výstavba už druhého tunela, tentoraz diaľničného. Do februára 2018 mu bude predchádzať inžinierskogeologický prieskum, ktorý prebiehal aj v r. 2017 na plošine planiny severne od lesostepi v podobe inžinierskogeologických vrtov a inžinierskogeologického mapovania.

Koncom roka 2017 uskutočnili jaskyniari Speleoklubu Drienka Slovenskej speleologickej spoločnosti a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice revízne zameranie jaskynných priestorov Hrušovskej jaskyne, pričom dĺžka polygónového ťahu dosiahla oproti pôvodnému údaju 780 m z konca sedemdesiatych rokov min. storočia novú hodnotu 1118 m.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Karasová, E. et Rozložník, M. /eds./(1994): Slovenský kras – chránená krajinná oblasť, Biosferická rezervácia, Osveta, Martin
  2. Národná prírodná rezervácia Hrušovská lesostep [online]. . Dostupné online.
  3. http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/558
  4. http://geoportal.gov.sk/sk/map
  5. Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava
  6. Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 62-66
  7. Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; textová+mapová časť
  8. Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši; textová+mapová časť
  9. Liška, Milan (1990): Geomorfologické pomery CHKO Slovenský kras. Záverečná správa tematickej úlohy č. VI-5-5-02. Dokumentácia SAŽP, Bratislava, 80 pp.
  10. http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=376&filename=zoznam-jaskyn.pdf
  11. https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2008010020
  12. http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]