Hruboskalsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°33′4″S 15°11′24″V / 50,55111°S 15,19000°V / 50.55111; 15.19000
Hruboskalsko
Prírodná rezervácia
Rozhled z vyhlídky U Lvíčka (13).jpg
Pieskovcové skalné mesto z vyhliadky U Lvíčka
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Semily
Lokalita Hrubá Skála, Kacanovy,
Karlovice, Turnov
Nadmorská výška 260 – 421 m n. m.
Súradnice 50°33′4″S 15°11′24″V / 50,55111°S 15,19000°V / 50.55111; 15.19000
Rozloha 219,2 ha
Vznik 22. apríl 1998[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Český ráj
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1935
Česko: Hruboskalsko
Hruboskalsko
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Hruboskalsko (nature reserve)
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0514113

Hruboskalsko je prírodná rezervácia vyhlásená 22. apríla 1998.[2] S plochou 219,2 ha patrí k najväčším skalným mestám v Chránenej krajinnej oblasti Český ráj.[3] Dôvodom ochrany je rozsiahle skalné mesto so zachovanými reliktnými bôrmi.[4] Hruboskalské skalné mesto zahŕňa stovky skalných masívov aj samostatné veže, ktoré dosahujú výšku až 60 m. Vďaka malej odolnosti pieskovca a stálemu pôsobeniu radu vplyvov sú skaly bohaté na najrôznejšie tvary a formy (voštiny, okná, brány).[5] Hruboskalsko je súčasťou Geoparku Český ráj, ktorý bol zaradený do siete európskych geoparkov v októbri 2005.[6]

Je to jedna z najpôvodnejších českých horolezeckých oblastí, k najznámejším vežiam patrí Kapelník, Lebka, Maják a Osudová. Medzi českým horolezeckým zväzom a Správou Chránenej krajinnej oblasti Český ráj je uzavretá dohoda, ktorá zahŕňa podmienky lezenia na pieskovci.[3]

Hruboskalské skalné mesto je tiež významnou turistickou oblasťou. Medzi najznámejšie pamiatky patrí zámok Hrubá skala, ktorý bol postavený na skalnom masíve už v 14. storočí a hrad Valdštejn. Na skalných masívoch je vybudovaných veľa vyhliadkových miest ako je Mariánská vyhlídka, vyhliadka na Kapeli, vyhliadka u Lvíčka a ďalšie, odkiaľ môžu návštevníci pozorovať impozantné skalné útvary a veľmi často aj horolezcov zdolávajúcich okolité veže. Vďaka prameňom Hruboskalska bohatým na vápenaté ióny tu vznikli kúpele Sedmihorky.

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Prírodná rezervácia Hruboskalsko sa nachádza v Libereckom kraji 3 kilometre od mesta Turnov.[3] Leží medzi obcami Sedmihorky, Hrubá Skála a Kacanovy. Nadmorská výška sa tu pohybuje medzi 265-420 m.[4] Hruboskalské skalné mesto je najcennejším skalným mestom v Chránenej krajinnej oblasti Český ráj.[4]

Hrubá skála

História[upraviť | upraviť kód]

Vznik pieskovcových skalných miest[upraviť | upraviť kód]

Vznik skalných miest delíme do štyroch fáz. Prvá je fáza prípravná, v ktorej sa pieskovcové teleso nachádza pod úrovňou terénu. V dôsledku činnosti podzemných vôd dochádza k tvorbe pevnejších jadier pieskovca, ktoré obklopuje mäkší pieskovec. V tejto fáze bol rozhodujúci vplyv dôb ľadových, počas ktorých dochádzalo k premŕzaniu zavodnených puklín.[5] Ďalšou fázou je počiatočná fáza, ktorú charakterizuje tektonický výzdvih a erózna činnosť. Výsledkom je plochá poľnohospodárska krajina stredných Čiech s pieskovcovými roklinami. Treťou fázou je zrelá fáza, ktorá nastáva po ukončení tektonického výzdvihu. V tejto fáze dochádza k rôznym typom zvetrávania, vzniku ochranných kôr a odlamovanie exfoliačných šupín, ktoré kopírujú okraje skalných stien a môžu mať mocnosť až 1 m. Poslednou fázou je fáza starnutia, v ktorej dochádza k deštrukcii skalných útvarov. Deštrukcia býva spôsobená najčastejšie svahovými pohybmi, rúcaním skalných blokov a rozvaľovaním skalných miest. Na skalné mesto teda môžeme pozerať ako na mozaiku rôzne starých povrchov. Toto skalné mesto, rovnako ako ostatné v regióne, sa vyvíjalo 18-20 miliónov rokov.[5]

História ochrany[upraviť | upraviť kód]

Hruboskalské prírodná rezervácia bola vyhlásená vyhláškou Správy CHKO Český ráj z 21. marca 1998 s účinnosťou od 22. apríla 1998.[2]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geomorfológia a geológia[upraviť | upraviť kód]

Hruboskalská vrchovina patrí k Vyskeřskej vrchovine, ktorá patrí pod Turnovskú pahorkatinu. To všetko je súčasťou Severočeskej tabule.[4] Hruboskalská vrchovina je tektonickou krou, ktorá je ohraničená libuňským zlomom a zlomom v údolí rieky Jordánka a rieky Žehrovka.[4] Základy skalného mesta vznikli v mladšom pleistocéne, zatiaľ čo mikroformáty voštín, skalných ríms, dutín a okien boli vytvorené počas holocénu.[4] Najvýraznejšími masívmi sú Maják, skupina Kapelníka a Dračí skály. Môžeme tu vidieť aj rad jaskýň, skalných brán a tunelov. Hruboskalské skalné mesto je tvorené slabo litifikovanými kremíkovými pieskovcami. Mocnosť pieskovcov je 120 m a niektoré skalné odkryvy sú vysoké až 60 m.[5]

Hruboskalsko
Horolezci na Taktovce

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Takmer celé územie skalného mesta je pokryté lesmi (97%).[3] Typickými porastami sú reliktné bôry, ktoré sa však zachovali len roztrúsene, najviac na vrcholkoch skalných veží alebo na skalných masívoch. Možno tu nájsť aj borovicové dúbravy, ale s nižším zastúpením duba. Ďalším typickým porastom skalného mesta sú kyslé bučiny, ktoré pokrývajú vlhké rokliny medzi skalami.[3]

Charakteristickým druhom podrastu bylinného poschodia je najmä brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), vres obyčajný (Calluna vulgaris), brusnica pravá (Rhodococcum vitis-ida), metluška krivolaká (Avenella flexuosa), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) a chlpaňa chlpatá (Luzola pilosa) . Vo vlhkých roklinách sa často nachádza papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana) a papraď rozložená (Dryopteris dilatata). Typický je tiež výskyt ostríc (Carex) a trste obyčajnej (Phragmites australis), najmä okolo malých lesných rybníčkov. V údoliach pri výveroch prameňov je bežná praslička najväčšia (Equisetum telmateia). Jedným z chránených druhov rastlín je hojne vyskytujúca sa páperec (Trichomanes speciosum). Najviac problematickým inváznym druhom je borovica hladká (Pinus srobus), ktorá by mohla ohroziť ekosystémy reliktných bôrov. Boli tu vysadené aj iné rýchlo rastúce dreviny ako dub červený (Quercus rubra), smrekovec opadavý (Larix decidua) a jedľa obrovská (Abies grandis).[4]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Vyskytujú sa tu dva druhy plazov, slepúch lámavý (Anguis fragilis) a užovka obojková (Natrix natrix) a dva druhy obojživelníkov, ropucha obyčajná (Bufo bufo) a skokan hnedý (Rana temporaria). Skalné mesto vytvára priaznivé podmienky pre hniezdenie vtákov. Doteraz tu bolo nájdených 73 druhov vtákov a 62 druhov tu dokonca hniezdi.[3] Medzi najhojnejšie patrí sokol myšiar (Falco tinnunculus), sova obyčajná (Strix aluco), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), straka obyčajná (Pica pica), vrabec poľný (Passer montanus), žlna zelená (Picus viridis), zelienka obyčajná (Carduelis chloris). Medzi chránené vtáky patria lastovička obyčajná (Hirundo rustica), dážďovník obyčajný (Apus apus), výr skalný (Bubo bubo), krkavec čierny (Corvus corax), kavka tmavá (Corvus monedula), muchárik malý (Ficedula parva).[3]

Bolo tu nájdených 14 druhov cicavcov[3] - jazvec lesný (Meles meles), krt podzemný (Talpa europaea), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), muflón (Ovis musimon), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus), diviak lesný (Sus scrofa), piskor lesný (Sorex araneus), srnec lesný (Capreolus capreolus), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), zajac poľný (Lepus europaeus) a podkovár krpatý (Rhinolophus hipposideros), ktorý je tu kriticky ohrozený. Jeho populácia zahŕňa 150-300 jedincov. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce bezstavovce v tejto oblasti patria meta temnostná (Meta menardi), svižník poľný (Cicindela campestris), kutavka piesočná (Ammophila sabulosa), mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius), fúzač borovicový (Spondylis buprestoides), vrzúnik borovicový (Acanthocinus aedilis). Ojedinele sa tu vyskytuje aj motýľ spriadač hluchavkový (Callimofpha dominula).[4]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Dôvodom ochrany je najvýznamnejšie skalné mesto v Českom ráji s reliktnými bôrmi. Nachádza sa tu aj niekoľko chránených rastlín a živočíchov. Z rastlín je to napríklad hojne sa vyskytujúca páperec (trichomanes speciosum) a zo živočíchov kriticky ohrozený podkovár krpatý (Rhinolophus hipposideros). Územie prírodnej rezervácie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Český ráj, ktorá patrí pod Správu CHKO Český raj. Ochrana územia je zakotvená v Pláne starostlivosti o PR Hruboskalsko. Medzi najväčšie problémy ochrany patrí strhávanie vegetačného pokryvu zo skál, zašľapávanie terénu mimo cesty a obrusovanie skál horolezeckými lanami.[3]

Horolezci na skaut

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Prírodná rezervácia Hruboskalsko je veľmi navštevovanou oblasťou. Okrem horolezectva je tu bežná aj turistika a cykloturistika. Návštevníkov lákajú nielen výhľady na impozantné skaly, ale aj jedinečná príroda. Pre turistov i cyklistov tu vedie mnoho značených ciest. Medzi turisticky najzaujímavejšie miesta patrí, Mariánská vyhlídka neďaleko zámku Hrubá skála, odkiaľ je jeden z najkrajších pohľadov v Českom raji na dračie skaly a Trosky. Pod zámkom Hrubá skala je hlboká roklina so šesťdesiat päť metrov dlhou skalnou chodbou s názvom Myší díra. Medzi zaujímavé prírodné pamiatky patrí Arborétum Bukovina a skalný útvar Čertova ruka. Tu sa nachádza archeologické nálezisko a zvyšky stredovekého hradu. K významným kultúrnym pamiatkam Hruboskalska patrí hrad Valdštein, zámok Hrubá skála, pamiatka ľudovej architektúry Kopitcův statek a kúpele Sedmihorky. Pre viacdňovú návštevu oblasti je možné využiť rôzne možnosti ubytovania, v miestnych penziónoch alebo v príjemnom kempe Sedmihorky.

Lebka

Horolezectvo[upraviť | upraviť kód]

Hruboskalské skalné mesto patrí k najpôvodnejším horolezeckým oblastiam. Bol tu uskutočnený prvý samostatný český prvovýstup v roku 1928 na vežu Anebo, ktorý vykonal Karel Čábelka so spolulezcami Bausysem a Náhlovským.[7] Lezenie na pieskovci bolo vtedy považované za dobrú prípravu do veľhôr. Za vojny sa v Hruboskalsku ukrýval Joska Smítko, ktorý výrazne posunul české pieskovcové horolezectvo a stal sa vzorom pre mnoho ďalších lezcov.[8] Po vojne sa Hruboskalsko stalo centrom českého pieskovcového horolezectva. Záujem o lezenie v Čechách výrazne klesol po roku 1989, kedy sa otvorili možnosti vycestovania do zahraničia, dnes však opäť stúpa.[3] Súčasťou hruboskalského skalného mesta je symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný pôvodne s myšlienkou vytvoriť pamiatku na horolezcov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Nakoniec sa stal pamätníkom ďalších horolezcov, ktorí zahynuli v horách.

Slackline pri Lebke

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Přírodní rezervace Hruboskalsko [online]. AOPK ČR, [cit. 2014-02-11]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c d e f g h i j Plán péče [online]. Správa CHKO Český ráj, Turnov, 2004, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c d e f g h vojen Ložek , Jarmila Kubíková, Pavol Špryňar a kolektív: Chránené územia ČR; Liberecký kraj, Vyd. 1. Praha: Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, 2005, str. 212-213.
  5. a b c d Petr Jenč a Lenka Šoltýsová, 2006, Pieskovcový fenomén Českého raja, str. 266-267.
  6. Národní geoparky [online]. [Cit. 2013-11-18]. Dostupné online. (po česky)
  7. Petr Hejtmánek, Miloslav Homolka a Jindřich Sochor, 1998, Hruboskalsko, str. 10.
  8. Historie horolezení [online]. [Cit. 2016-04-06]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hruboskalsko

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hruboskalsko na českej Wikipédii.