Hrvatsko zagorje

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Typická krajina Zagorja

Hrvatsko zagorje (doslova Chorvátske záhorie) je kultúrno-historický región Chorvátska a fyzickogeografický celok v severozápadnej časti krajiny. Od Záhrebu ho oddeľuje pohorie Medvednica, z čoho pochádza jeho názov – „za gorom“. Je to prevažne pahorkatinová oblasť medzi pohoriami Medvednica a Kalnik, riekami Dráva, Sutla a Sáva, v strede ju pretína v západo-východnom smere reťaz pohorí Maceljska gora-Strahinjščica-Ivanščica-Varaždinsko topličko gorje ktorá rozdeľuje Zagorje na dve časti – severné a južné. Severné Zagorje je časťou Varaždínskej župy, južné zahŕňa celú Krapinsko-zagorskú župu a juhozápadné patrí do Záhrebskej župy. Na západ od Zagorja za riekou Sutlou leží Slovinské Štajersko, konkrétne oblasť Obsotelja a Kozjanskeho, zatiaľ čo Maceljsko gorje je chorvátsko-slovinské pohorie. Slovinské Haloze sa cez štátnu hranicu tiahnu do Chorvátska a pri Vinici sa spúšťajú pod sedimenty Drávy. Rieka Dráva predstavuje hranicu medzi Hrvatsko zagorje a Medzimurím. Kalnik predstavuje hranicu s Podravinou a čiastočne aj s Prigorje. Obyvatelia Zagorja hovoria kajkavským nárečím chorvátčiny. Vplyvom stoviek rokov prítomnosti nemeckej, rakúskej a maďarskej šľachty na Zagorji a tiež zemepisnej blízkosti Rakúska a Maďarska, Zagorci dodnes často používajú v hovorovej reči slová prevzaté z týchto jazykov. Tradičná výroba zagorských drevených hračiek, lepoglavská čipka a liečiteľské výrobky sú pre svoju jedinečnosť a hodnotu zapísané v zozname nehmotného dedičstva UNESCO.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Krapinský pračlovek na Hušnjakovom brde

Pravek[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe archeologických nálezov je možné usúdiť, že v oblasti Chorvátskeho záhoria existoval organizovaný život už počas bronzovej doby, presnejšie v období kultúr popolnicových polí. V bronzovej dobe boli pred 3000 rokmi osídľované kamenisté návršia, na ktorých v stredoveku vznikali jadrá miest a trhoviská.

Najstaršie stopy osídlenia na Zagorji pochádzajú ešte z paleolitu. Neďaleko Krapiny boli v roku 1897 nájdené pozostatky tzv. krapinského pračloveka zo staršej kamennej doby. Množstvo keramických úlomkov, kamenná forma na odlievanie, bronzové sekery a stopy obydlí dokazujú, že v okolí mesta Krapina žilo v dávnom praveku usadlé obyvateľstvo. Nálezisko pračloveka v Krapine je jedno z najväčších európskych nálezísk. Na Hušnjakovom brde pri Krapine boli nájdené pozostatky jaskynného človeka, ktorý využíval oheň a živil sa lovom. Patril do pravekej kultúry Premousterien, čo dokazujú nálezy približne 1200 kusov kamenných zbraní. Na kopci Podoštinje nad obcou Radoboj bolo v roku 1850 nájdených 11 pravekých mohýl. Spolu s nimi boli nájdené črepiny, kusy železa, nádoby a uhlíky. V potoku blízko Radoboja bola nájdená aj kamenná sekera.

Ďalšie archeologické náleziská sú jaskyne: Vindija, Osinec jama, Votla peć, Škedenj, Bračkova pećina, Šincekova špilja a Velika pećina. Ostatky neandertálcov boli zatiaľ objavené v jaskyni Vindija, v niektorých spomenutých jaskyniach boli objavené kamenné predmety pripisované neandertálcom. V oblasti sú známe náhodné nálezy kamenných sekier, ktoré pravdepodobne pochádzajú z mladšej kamennej doby (neolitu) alebo z medenej doby (eneolitu). Jedno z pravekých osídlení z tohto obdobia sa nachádzalo v dnešnej Strugači pri Bedekovčine.

Najviac archeologických nálezísk z praveku pochádza práve z obdobia bronzovej a staršej železnej doby, presnejšie z rokov 2500-500 pred Kr. Dnes sa väčšina pravekých archeologických nálezov zo Zagorja nachádza v múzeách Arheološki muzej u Zagrebu a Gradski muzej u Varaždinu. Niektoré nálezy sa nachádzajú v Naturhistorisches Museum Wien.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]