Hrádok (geomorfologický podcelok)
| Hrádok | |
| geomorfologický podcelok | |
 Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický, Banskobystrický |
| Okresy | Rožňava, Revúca |
| Nadradená jednotka |
Revúcka vrchovina |
| Susedné jednotky |
Turecká Dobšinské predhorie Stolica Železnícke predhorie Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Rožňavská kotlina |
| Podradené jednotky |
Štítnické podolie |
| Súradnice | 48°40′S 20°17′V / 48,67°S 20,28°V |
| Najvyšší bod | Magura |
| - výška | 883 m n. m. |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj podcelku |
| - výška | cca 270 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrádok je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa v jej východnej časti a najvyšší vrch Magura dosahuje 883 m n. m. Vo východnej časti leží geomorfologická časť Štítnické podolie.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží vo východnej časti Revúckej vrchoviny, medzi údoliami riek Štítnik (vrátane) a Muráň. Východným smerom pokračuje krajinný celok podcelkami Turecká a Dobšinské predhorie, západným smerom nadväzuje Železnícke predhorie. Na severe susedia Stolické vrchy s najvyššou časťou Stolica, južným smerom leží Slovenský kras a jeho podcelky Jelšavský kras, Koniarska planina a Plešivská planina. V juhovýchodnej časti sa územia krátkym úsekom dotýka Rožňavská kotlina.[1]
Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]- Magura (883 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
- Ostrý vrch (870 m n. m.)
- Biela skala (857 m n. m.)
- Hrádok (809 m n. m.)
- Trojštít (672 m n. m.)[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti pohoria je pomerne hustá sieť turistických chodníkov, mnohé z nich smerujú na rázcestie pri horárni Hrádok. Veľkým turistickým lákadlom je Ochtinská aragonitová jaskyňa a na severnom okraji ležiaci Slavošovský tunel.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Západným okrajom vedie údolím Muráňa cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Z Jelšavy do Štítnika prechádza južnou časťou územia cesta II/526 a údolím riečky Štítnik vedie cesta II/587 i železničná trať Plešivec – Slavošovce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.