Hucul (kôň)
Hucul (iné mená: huculiak[1], huculský kôň) sa zaraďuje medzi primitívne plemená koní domácich, ktoré nie sú svojou stavbou tela veľmi vhodné na športové využitie, ale sú to výborné kone na terénne jazdenie. Rozhodne sa o huculoch nedá povedať, že sú elegantné, ale v každom prípade sú spoľahlivé, skromné, obratné, vytrvalé a vynikajú pokojným temperamentom.
Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]
Hucul je dlhoveký kôň tvrdej telesnej konštrukcie s dobre vyjadreným typom. Telesný rámec má dlhšie línie, postoj je korektný, chody pravidelné. Jeho výška sa pohybuje u kobýl medzi 134 - 142 cm a u žrebcov medzi 136 - 144 cm, obvod hrude je u kobýl 160 - 180 cm a u žrebcov 165 - 185 cm a obvod holene u kobýl 17,5 - 19,5 cm a u žrebcov 18,2 - 20,2 cm.
Telesná stavba hucula je súladná, telo pevne stavané. Hlava je masívnejšia. Žuchvy sú mohutné. Krk je silný, svalnatý, stredne nasadený, často skôr klenutý. Kohútik je väčšinou menej výrazný, chrbát pevný, bedrá krátke. Zadok je široký, svalnatý, stredne sklonený, často kratší. Typický je široký a hlboký hrudník. Končatiny sú suché s výraznými kĺbmi a kratšími prednými holeňami. Kopytá sú pravidelné s dobrou a veľmi tvrdou kopytnou rohovinou. Postoj je vpredu pravidelný, vzadu niekedy mierne kravský.
Najčastejšie sfarbenie je hnedák alebo plavák všetkých odtieňov, menej ryšiak a vraník, typický je výrazný úhorí pruh, často sa vyskytuje zebrovanie predkolenia a predlaktia a niekedy oslí kríž. Biele znaky sú nežiaduce. Srsť je dlhšia, hrubšia a hustá, dobre prispôsobivá nepriazňam počasia. Na koreni chvosta sa niekedy vyskytuje štetka z krátkych vlasov, chvost splýva až k zemi.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Hucul patrí medzi pozdné plemená, dospieva v 5 – 6 rokoch, výkonný zostáva až do 25 rokov často sa dožíva 30 rokov aj viac. Chody sú kratšie a pravidelné, v teréne sa hucul pohybuje veľmi isto a obratne. Hucul má pevné zdravie a je veľmi plodný. Vývoj žriebät je pravidelný a bezproblémový.
Chov v zoo[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1981 sa chovu huculov intenzívne venuje Zoologická záhrada Košice. Boli to úplne prvé zvieratá chované v tamojšej zoo a rovnako tak prvé tam rozmnožené zvieratá. V rokoch 1985 - 2009 mal tamojší chov status génovej rezervy popri chove v Národnom žrebčíne Topoľčianky. Do roku 2013 tu odchovali 95 mláďat.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ hucul. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 637.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hucul (kôň)
