Hus divá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hus divá
Greylag Goose (Anser anser).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anser anser
Linnaeus, 1758
Synonymá
hus sivá
Anser anser distribution map.png
Mapa rozšírenia, zelenou hniezdiská, oranžovou mimohniezdny výskyt, červenou intrudokované ľuďmi
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hus divá (staršie zriedkavo: hus sivá[2], zastarano divá hus, hus popolavá[3][4][5]; lat. Anser anser) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch. Na Slovensku hniezdi pravidelne len na Záhorí. Je sťahovavá.[6]

Rozlišujú sa dva poddruhy[2]:

  • hus divá v užšom zmysle (Anser anser anser)
  • hus sivá v užšom zmysle (Anser anser rubrirostris)

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hus divá meria 75 – 90 cm, rozpätie krídel má 147 – 180 cm[7] a váži 3 – 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Na krídlach majú zhora nápadné striebrosivé plochy a zdola svetlý predný okraj.[8]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

33 s.

Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí. Vydávajú tiché kňučavé zvuky, syčavé až po silné trúbivé hlasy ako striedavý duet dvoch jedincov.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Niva rieky Moravy na Slovensku spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Na Záhorí hniezdia od roku 1961. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Výnimočne zahniezdia aj na Podunajsku a východnom Slovensku.

Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jáne a pri Vysokej pri Morave.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 15 – 80, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1, EN – ohrozený. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  3. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 373 a register
  4. HORECKÝ, J.: O. Ferianc, Vtáky I (Stavovce Slovenska II). In: Československý terminologický časopis, ročník 5, číslo 2, 1966, s. 122 – 124, s. 123 dostupné online
  5. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 113 dostupné online
  6. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus divá, str.116 – 119, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Graugans na nemeckej Wikipédii.