Hus divá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hus divá
Greylag Goose (Anser anser).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anser anser
Linnaeus, 1758
Synonymá
hus sivá
Anser anser distribution map.png
Mapa rozšírenia husi divej

██ Hniezdiaca

██ Zimujúca

██ Introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hus divá (staršie zriedkavo: hus sivá[3], zastarano divá hus, hus popolavá[4][5][6]; lat. Anser anser) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch. Na Slovensku hniezdi pravidelne len na Záhorí. Je sťahovavá.[7]

Rozlišujú sa dva poddruhy[3]:

  • hus divá v užšom zmysle (Anser anser anser)
  • hus sivá v užšom zmysle (Anser anser rubrirostris)

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hus divá meria 75 – 90 cm, rozpätie krídel má 147 – 180 cm[8] a váži 3 – 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Na krídlach majú zhora nápadné striebrosivé plochy a zdola svetlý predný okraj.[9]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

33 s.

Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí. Vydávajú tiché kňučavé zvuky, syčavé až po silné trúbivé hlasy ako striedavý duet dvoch jedincov.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Niva rieky Moravy na Slovensku spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Na Záhorí hniezdia od roku 1961. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Výnimočne zahniezdia aj na Podunajsku a východnom Slovensku.

Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jáne a pri Vysokej pri Morave.[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 15 – 80, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1, EN – ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[10] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2] Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 23. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 373 a register
  5. HORECKÝ, J.: O. Ferianc, Vtáky I (Stavovce Slovenska II). In: Československý terminologický časopis, ročník 5, číslo 2, 1966, s. 122 – 124, s. 123 dostupné online
  6. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 113 dostupné online
  7. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus divá, str.116 – 119, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  8. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Graugans na nemeckej Wikipédii.