Preskočiť na obsah

Hydina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O potoku pozri Hydina (potok).
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (21. 1. 2026)

Hydina (iné názvy: hyd[1]; zastarano [bohemizmy]: drôbež[2], drúbež[2]) je súhrnný názov určitých ľuďmi využívaných, spravidla chovaných (ale nie nevyhnutne len domácich) vtákov. Presnejšie definície hydiny sa rôznia (pozri nižšie), ale typickí predstavitelia hydiny (t. j. predstavitelia zahrnutí do hydiny vo všetkých definíciách) sú kura domáca, morka domáca, domáce husi a domáce kačice.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa hydinou myslia hospodárske vtáky z taxónu Galloanserae (po slovensky sa Galloanserae niekedy nepresne označuje názvom hydina), čiže z radov kurotvaré/hrabavce (Galliformes/Rasores) a husotvaré/zúbkozobce/vrúbatkozobce (Anseriformes/Anseres), čiže konkrétne:

Niektoré definície však do hydiny zahŕňajú aj:

Ukážky definícií

[upraviť | upraviť zdroj]

Definície z právnych predpisov:

  • „hydina“ sú vtáky, ktoré sa chovajú alebo držia v zajatí na: a) produkciu: i) mäsa; ii) konzumných vajec; iii) iných produktov; b) zazverenie pernatej lovnej zveri; c) účel šľachtenia vtákov používaných na typy produkcie uvedené v písmenách a) a b)[4]
  • hydina sú kur[y], mor[ky], hus[i], kač[ice], bažant[y], prepel[ice][5]
  • „Hydina“ znamená vtáky chované na farmách vrátane vtákov, ktoré sa nepovažujú za domáce, ale ktoré sa chovajú ako domáce zvieratá, okrem vtákov bežcov (Ratitae).[6]
  • hydinou sú druhy Gallus domesticus, morky, kačice, husi, perličky, kačice pižmové, bažanty, japonské prepelice.[7]
  • pod pojmom „hydina“ sa rozumie vtáctvo, morky, perličky, kačice, husi, prepelice, holuby a bažanty a jarabice a vtáky radu bežce (Ratitae), chované alebo držané v zajatí na účely chovu, produkcie mäsa alebo konzumných vajec, alebo na obnovu zásob zveri; pod pojmom „úžitková hydina“ sa rozumie hydina stará 72 hodín alebo viac, chovaná na účely produkcie mäsa a/alebo konzumných vajec alebo na obnovu zásob zveri[8]
  • hydina sú sliepky, morky, perličky, husi a kačice[9]

Iné definície:

  • Z hľadiska hospodárskeho využitia sa za hydinu považuje skupina malých pernatých hospodárskych zvierat. Rozdeľujeme ju na hrabavú a vodnú hydinu. V našich podmienkach sa z vodnej hydiny chová kačica a hus domáca. Z hrabavej hydiny je to najčastejšie kura domáca, perlička, morka, holub a ojedinele aj japonská prepelica, bažant, páv či pštros.[10]
  • hydina – sa delí na vodnú a hrabavú. Hrabavá hydina – chov hrabavej hydiny môžeme rozdeliť na úžitkový a záujmovo-športový...Medzi hrabavú hydinu patria napr. kury, perličky a morky domáce. Hydina vodná – sem patria napr. husi a kačice domáce.[11]
  • hydina - spoločný názov hospodársky významných vtákov z radov kurotvaré (kura, morka) a husotvaré (hus, kačica) chovaných na produkciu mäsa, vajec a pečene, vedľajšími produktmi sú perie a trus. Hydina sa tradične rozdeľuje na hrabavú (kurotvaré) a vodnú (husotvaré). K perspektívnym druhom hrabavej hydiny chovaným na produkciu kvalitného mäsa a konzumných vajec patria holuby, perličky, japonské prepelice, pštrosy a bažanty. (Poznámka: Text vyvoláva mylný dojem, že holuby a pštrosy patria medzi kurotvaré; v skutočnosti holuby patria do radu holubotvaré a pštrosy do radu pštrosotvaré.)[12]
  • hydina - spoločný názov pre domestikované druhy vtákov z radu hrabavcov (Rasores) a zúbkozobcov (Anseres), šľachtené a chované pre mäso a peries. V praxi delíme hydinu na hrabavú (sliepka, morka, perlička) a vodnú (kačica a hus). Na Slovensku...[sa] pokusne začalo i s farmárskym chovom holubov, prepelíc a bažantov...V období feudalizmu...[sa m]orky chovali takmer výlučne na šľachtických hospodárstvach, rovnako perličky a pávy. (Poznámka: Text vyvoláva mylný dojem, že holuby patria medzi hrabavce alebo zúbkozobce; v skutočnosti holuby patria do radu holubotvaré.)[13]
  • Hydina je zdomácnené, hospodársky užitočné vtáctvo. K hydine počítame hlavne sliepky (kuru domácu), morku, perličku, kačicu a hus. [14]
  • hydina, domáce vtáctvo. Delí sa na hydinu hrabavú, kráčavú, vodnú, okrasnú a holuby. Chová sa v hydinárňach pre úžitok (vajcia, mäso, tuky, perie). (Poznámka: Text neupresňuje, čo konkrétne do uvedených skupín hydiny patrí.)[15]
  • Druhy vtákov, ktoré svojou úžitkovosťou majú značný národohospodársky význam a ktoré sú už pomerne dlho domestikované, nazývame všeobecne hydinou. Tento pojem zahrnuje niektoré úžitkové druhy vtákov jednak hrabavých (kurovitých), jednak zúbkatozobých (vodných) a napokon mäkkozobé (holuby).[16]
  • Hydinu rozdeľujeme na kurovitú čiže hrabavú (sliepky, morky, perličky a pávy) a vodnú (husi a kačice).[17]
  • hydina, drúbež - udomácnelé vtáctvo, chované ako zvieractvo úžitkové (vtáci kurovití a vodní).[18]
  • Hydina. Predmetom chovu hydiny hrabavej je sliepka či kura domáca, morka, perlička, sekundárnejšie páv a z tzv. hydiny vodnej hus a kačica, veľmi vzácne labuť.[19]

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna možnosť delenia hydiny je podľa taxónov (najmä radov), do ktorých patrí - pozri vyššie.

Iná možnosť delenia je takáto:
hydina v širšom zmysle:[12][14][20][21][22][23][15][17]

Hlavní príslušníci hydiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: kura domáca, morka domáca, perlička domáca, hus domáca, hus labutia, kačica domáca, pižmová kačica a holub domáci

Z radu kurotvaré

[upraviť | upraviť zdroj]

Kura domáca pochádza pravdepodobne z divého predka nazývaného kura divá bankívska/kura bankívska/kura bankivská (lat. Gallus gallus bankiva) z územia dnešnej Indie a Indonézie. Kvôli nízkemu generačnému intervalu patrí medzi popredných producentov mäsa. Nosivé hybridy sliepok sa využívajú na produkciu vajec.[chýba zdroj]

Morka domáca má divého severoamerického predka nazývaného morka divá/moriak divý (Meleagris gallopavo), ktorý bol domestikovaný v oblasti Mexika. Morka domáca sa chová pre mäso.[24][10]

Perlička domáca pochádza podľa starších klasifikácií z divého predka menom perlička štetcovitá (Numida ptilorhyncha), ktorý ešte stále žije v severnej Afrike.[24] Dnes sa Numida ptilorhyncha považuje za synonymum druhu perlička prilbatá/perlička obyčajná/perlička bodkovaná (lat. Numida meleagris). Perlička domáca sa chová najmä pre mäso a vajcia.[10]

Japonská prepelica pochádza z divého druhu prepelica japonská/prepelica plodná/japonská prepelica divá (Coturnix japonica; staršie: Coturnix coturnix japonica). Bolo zdomácnená v Japonsku. Pôvodne sa chovala ako okrasný vták, dnes sa chová najmä pre vajcia, ale aj pre mäso.[10]

Z radu husotvaré

[upraviť | upraviť zdroj]
Hus domáca

Domáce husi (vrátane domácich zobaní) pochádzajú z dvoch divých druhov[25]:

Staršie sa uvádzalo, že domáce husi pochádzajú z minimálne 4 divých druhov[27][24]. Domáce husi sa používajú hlavne na produkciu mäsa a peria, v minulosti aj na produkciu pečienky.

Domáce kačice (vrátane domácich pižmoviek) pochádzajú z dvoch/troch divých druhov:

Staršie sa uvádzalo, že existujú aj domáce kačice vzniknuté z dvoch druhov, ktoré tvoria rod Aix (po slovensky kačička/kačica)[29]. Domáce kačice sa chovajú pre mäso a perie.

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]

Holub domáci pochádza z holuba divého/holuba skalného (Columba livia), pričom jeho domestikácia sa začala na Blízkom východe. Chová sa ako okrasný vták (resp. pre zábavu), ako poštový holub, pre mäso alebo pre hnojivo.[10][24]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ hyd. in: Krátky slovník slovenského jazyka 2020. S.
  2. 1 2 drôbež. in: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. ↑ Chov netradičních druhů drůbeže – bažant a koroptev [online]. energyshobby.cz, [cit. 2026-01-07]. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“)
  5. ↑ vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 342/2013 Z. z. (z 23. októbra 2013), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o registrácii hydiny a bežcov
  6. ↑ NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu - Príloha I
  7. ↑ vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 (z 15. decembra 2000) o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat
  8. ↑ 2006/605/ES: Rozhodnutie Komisie zo 6. septembra 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s obchodom s hydinou v rámci Spoločenstva určenou na obnovu zásob voľne žijúcej zveri [oznámené pod číslom K(2006) 3940] (od roku 2021 už rozhodnutie nie je platné)
  9. ↑ zákon SNR č. 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zviera (zákon už nie je platný)
  10. 1 2 3 4 5 POSPÍŠILOVÁ, Ľ. Domestikácia a význam chovu hydiny. in: Chovateľ č. 7-8 2011 S. 20, 21
  11. ↑ hydina. in:ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Terminologický zoologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 231 s. ISBN 978-80-223-2927-9. S. 66.
  12. 1 2 hydina. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2010, [cit. 2026-01-07]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  13. ↑ hydina. in: Encyklopédia Slovenska II. 1978. S. 381
  14. 1 2 drůbež. in: Naučný slovník zemědělský 1 a-d. Praha: Ústav věděckotechnických informací... 1966. S. 1016 a nasl.
  15. 1 2 drůbež. in: Příruční slovník naučný I. 1962. S. 598
  16. ↑ KOLDA, J. et al. Chov zvierat: anatómia a fyziológia hospodárskych zvierat - učebný text pre poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1958, S. 269
  17. 1 2 BUREŠ, J. et al. Chov zvierat - chov drobného hospodárskeho zvieratstva. Bratislava: Štátne pôdohospodarske nakladateľstvo, 1953, S. 7.
  18. ↑ hydina. in: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 155
  19. ↑ Drůbež. in: Masarykův slovník naučný II. 1926. S. 397
  20. ↑ DOBŠINSKÝ, O. et al. Zoohygiena a prevence. Skripta, I. Díl, Praha: VŠZ, 1976
  21. ↑ STUDIO, Akrij Design. Maso ostatní drůbež [online]. ceske-drubezi.cz, [cit. 2026-01-08]. Dostupné online.
  22. ↑ RIMBACH, Gerald; NAGURSKY, Jennifer; ERBERSDOBLER, Helmut F.. Lebensmittel-Warenkunde für Einsteiger. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 2010. 320 s. ISBN 978-3-642-04485-4. S. 73.
  23. ↑ THIELEMANN, Thomas. Biokuchařka - Maso, drůbež, zelenina. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2010. 211 s. Dostupné online. ISBN 978-80-247-2983-1. S. 80.
  24. 1 2 3 4 Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom "IŽV"
  25. ↑ M. Eda, Y. Itahashi, H. Kikuchi, G. Sun, K. Hsu, T. Gakuhari, M. Yoneda, L. Jiang, G. Yang, & S. Nakamura, Multiple lines of evidence of early goose domestication in a 7,000-y-old rice cultivation village in the lower Yangtze River, China, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 119 (12) e2117064119, https://doi.org/10.1073/pnas.2117064119 (2022).
  26. ↑ KUBIŠ, K., BARLÍK, D. Divá hus labutia a z nej odvodené domáce plemená. In: Chovateľ č. 4 2017. S. 8
  27. ↑ Chapter 1. ORIGINS AND BREEDS OF DOMESTIC GEESE [online]. fao.org, [cit. 2026-01-07]. Dostupné online.
  28. ↑ Rui Liu, Weiqing Liu, Enguang Rong, Lizhi Lu, Huifang Li, Li Chen, Yong Zhao, Huabin Cao, Wenjie Liu, Chunhai Chen, Guangyi Fan, Weitao Song, Huifang Lu, Yingshuai Sun, Wenbin Chen, Xin Liu, Xun Xu, Ning Li. Genomic analyses reveal the origin of domestic ducks and identify different genetic underpinnings of wild ducks. 2020
  29. ↑ Livestock [online]. livestock.extension.wisc.edu, [cit. 2026-01-07]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hydina
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hydina&oldid=8362766“